Príklady nepriťahujú

„Zdá sa,“ povedal strýko Pytlíček, „že parlamentný prejav pána prezidenta rozdelil občanov na dva tábory. Jedni ho chvália, že hlava štátu prehovorila konečne aj za obyčajných ľudí, druhí, ktorí si v podstate myslia to isté, argumentujú, že pán prezident kritizuje tých, s ktorými ešte donedávna ťahal za jeden povraz.“
„Ba počula som,“ pripojila sa tetka Kahanková, „že podaktorí prezidentov prejav nazývajú priliehavo Správa o stave múmie.“
„No také zlé to vari zas nebude,“ namietal v rozpore so svojimi zvykmi strýko. „Isté noviny dokonca uverejnili list, v ktorom sa píše, že prenikavé úspechy našej ekonomiky sa už naplno odrazili v živote každého občana a že sa máme tak dobre, ako sme sa nikdy dosiaľ nemali, pretože múdra vláda sa stará, aby sa životná úroveň každého občana sústavne zvyšovala.“
„A ktože taký list napísal?“ spýtala sa tetka.
„Nevedno,“ odpovedal Pytlíček. „List bol podpísaný niekoľkými nečitateľnými podpismi a v dodatku stálo: Preto vám posielame názor viacčlenného kolektívu, lebo sme sa museli poskladať na poštovú známku.“
„Nuž,“ poznamenala Kahanková, „to všeličo vysvetľuje, hoci ja by som nepoužila slovné spojenie hovoriace, že úspechy ekonomiky sa odrazili v živote každého občana, ale skôr by som konštatovala, že sa tieto, i keď veľmi sporné, úspechy odrazili od života každého občana.“
„Veru,“ zadumane povedal Pytlíček, „práve včera som si náhodou vypočul rozhovor troch starších žien na lavičke. Tie by mali rečniť v parlamente o úspechoch! Jedna druhej sa priznávali, že už odhlásili telefón, predali chladničku i televízor. Napokon si k nim prisadla ešte jedna tetuška, ktorá spomenula, že večery trávi pri sviečke, lebo jej z dôchodku jednoducho nezostáva na zaplatenie účtov za elektrinu. A tomu sa v krehkej demokracii hrdo vraví dôstojná staroba.“
„V susedných Čechách je predsa len o čosi lepšie,“ nadhodila novú tému Kahanková. „Tam už určité výsledky ekonomickej reformy vidno.“
„Nuž čo,“ nadviazal Pytlíček, „Čechy boli predsa vždy ráj to na pohled, kým u nás sa večne len nad Tatrou blýskalo a hrom nie a nie udrieť tam, kam by skutočne mal. Napokon, ako som sa dočítal, ani v Čechách nie je všetko na pravom mieste.“
„Akože nie je na pravom mieste,“ nechápala tetka, „veď kto sleduje vysielanie českých televíznych staníc, musí nadobudnúť dojem, že čo Čech, to pravičiar. Ba chvíľami sa zdá, že počet priaznivcov pravice už pomaly prekračuje počet obyvateľov.“
„Ja som to myslel celkom inak,“ pokračoval neodbytne strýko. „Viete, tam majú teraz veľkú aféru s falošnými lustračnými osvedčeniami. Každý deň odhaľujú ďalších a ďalších zakuklených agentov ŠtB. Nie darmo sa vraví, že pod lustrom býva tma. Teraz hrozí, že už nepustia na televízne obrazovky ani Muldera so Scullyovou, pretože sú agentmi FBI.“
„Tomu teda nerozumiem,“ nechápala tetka Kahanková.
„Vidíte, tetka,“ vysvetľoval strýko Pytlíček, „mnohí u nás odmietajú rozumieť, že medzi našou ŠtB a napríklad americkou FBI nie je žiadny podstatný rozdiel. Lenže, ako vidno, Amerika nám nie je vzorom celkom vo všetkom. A tieto príklady nás očividne nepriťahujú…“