Zmienku o tzv. silnej päťke by sme v Ústave SR hľadali márne. V skutočnosti je však koaličná rada najsilnejším orgánom. S trochou nadsázky – všemocným. Nielenže je sama osebe protiústavná, ale i prostriedky, ktoré používa, sú také. Čl. 114 a 116 ústavy jasne hovoria, že vláda a jej jednotliví členovia sú za výkon svojej funkcie zodpovední Národnej rade SR. Napriek tomu sa členovia koaličnej rady pokúšajú zasahovať do činnosti jednotlivých ministerstiev a vyžadujú plnenie záujmov vlastných strán. Svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú nielen výkonnú moc, ale – čo je horšie – aj zákonodarnú. Boh uchovaj, aby sa v parlamente rozhodlo inak, ako sa dohodla koaličná rada! Hneď je z toho vládna kríza. Skúma sa, kto ako hlasoval, s kým a prečo, upodozrieva sa, vyvoláva sa mediálny nátlak. Trhací kalendár sa robí aj z ďalšieho ústavného princípu, a to je slobodný mandát poslanca, ktorý má vykonávať osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia (čl. 73 ods. 2 Ústavy). Poslancov nútia porušovať poslanecký sľub, ktorým sa zaviazali dodržiavať zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. Nemyslím si, že týmito poznámkami inšpirovanými článkom Demokracia – moderná dogma (SLOVO č. 31-32/2001) som objavil, čo ešte nikto nevedel. Pochybujem, že v nejakej kultúrnej krajine by sa dnes uplatnili arogantné spôsoby niektorých našich politikov. Východisko v imperatívnom mandáte nevidím, lebo o tom, kto sa dostane na kandidátku, dnes rozhodujú stranícke vedenia. Isteže, vzdelanostná úroveň národa je podstatná. No menej solventná časť tohto národa dnes stráca šance na vzdelanie. Ak chceme, aby sa čosi pohlo, treba nielen ťahať, ale i vedieť, ako ťahať. Lebo odbornosti v politickej špičke je ako šafranu.
Viliam Bernáth, Rimavská Sobota
