Dva vztýčené prsty World Trade Centra, predstavujúce symbol globálneho víťazstva (?) trhovej ekonomiky, sa v priebehu jednej hodiny zmenili na dva dymiace kýpte. Desiatky poschodí sa rozpadli a rozsypali na prach, no svet sa nezrútil, život ide ďalej. Nie pre všetkých. Po teroristickom útoku zostalo na jednom z bojísk civilizačnej konfrontácie niekoľko tisícok nevinných obetí. Schvaľovať takýto čin môžu iba fanatici. Jeho organizátori si zasluhujú trest. Avšak len oni a vykonávatelia tohto ohavného činu, nie ďalší nevinní ľudia. Tu predsa nemôže byť argumentom, že kde sa rúbe les, lietajú triesky. V takom prípade by za „triesky“ bolo možné považovať aj obete z New Yorku a Washingtonu.
Ak odsudzujeme terorizmus, odsúďme každý – individuálny, skupinový aj štátny. Nemožno robiť rozdiel, keď zaútočí na nevinných ľudí kdesi na Balkáne štát celou vojenskou silou, bombardujúc bez rozpakov civilné ciele, alebo zaútočí ozbrojená skupina a zničí budovy a ľudí inými prostriedkami. Drvivá väčšina ľudí hrozný čin odsúdila, no značná časť tiež podotýka, že „Amerike aspoň niekto zrazil hrebienok“. Ozaj, prečo asi útok v New Yorku nesmeroval, povedzme, na budovu OSN, ale na WTC? Prečo útok vo Washingtone nebol namierený trebárs na muzeálny komplex Smithonian, ale na Pentagon? Je jasné, že symbolickými cieľmi boli – vykorisťovanie a militarizmus.
Čoraz viac sa ukazuje, že ľudstvo nepotrebuje svet bipolárny a už vôbec nie monopolárny. Zachrániť ho môže len multipolárnosť a predovšetkým odstránenie sociálnych nerovností. Civilizácia, ktorá sa delí na otrokov a otrokárov (bez ohľadu na to, ako sa im teraz hovorí) a v ktorej pretrváva neokolonialistické zdieranie, nemá budúcnosť. Čakajú ju len sociálne otrasy, vojny a… terorizmus. Hovorí sa o spoločnom boji proti terorizmu, no až keď zmizne nespravodlivý systém, ktorý plodí teroristickú odpoveď, možno očakávať, že nebudú pribúdať dymiace „mrakozdrapy“ a nevinné obete teroru.
