Nie je tajomstvom, že s kultúrou to na Slovensku nevyzerá práve najlepšie. Trh zaplavujú prekladové knižné braky, divadlá žijú z ruky do úst v tieni dabingových štúdií, bez možnosti vychovať hereckých velikánov, a čo sa týka filmovej tvorby, štátna kasa by nevládala zaplatiť ani perforáciu filmovej suroviny. Do tejto biedy ako jasný slnečný lúč zasvietila objednávka istého ministerstva na výrobu kresleného filmu Dane naše milované. Pomyslel som si – konečne niečo z horúcej súčasnosti! Priznám sa, tento animovaný film som nevidel, preto sa nebudem vyjadrovať k jeho kvalitám, ale je to zaiste pozoruhodná myšlienka vytrhnúť z letargie oblasť umenia, v ktorej sme donedávna i napriek našej územnej malosti dosahovali celkom slušnú úroveň.
Vzhľadom na to, že viem, že dobré nápady na Slovensku veľmi často prespia svoju dobu, je nevyhnutné využiť zriedkavé dobrodenie našich ministerstiev a urýchlene ponúknuť na spracovanie i niekoľko ďalších pozoruhodných tém. Nemusí ísť, samozrejme, vždy iba o animované či dokonca hrané filmy, aby si nemastili vrecká iba pracovníci kinematografie. Napríklad k dvanástemu výročiu Víťazného novembra (na rozdiel od Víťazného februára, keď zvíťazila robotnícka trieda nad reakciou, to v novembri bolo takmer naopak) navrhujem naštudovať trúchlohru so spevmi pod názvom Všetka novembrová neha zmenila sa na DPH. V rovnakom čase a pri rovnakej príležitosti by bolo vhodné uviesť animovaný film Vy ste sa bili, my máme vily. Milovníkom ľudovejšej zábavy sa venuje projekt folklórneho pásma pod názvom Zahučali hory, zahučali lesy, stávali tu stromy, predali ich kdesi…
Všetci sa zaiste pamätáte na to, akej mimoriadnej obľube sa tešili televízne súťažné seriály. Nazdávam sa, že ich tradíciu treba rozhodne obnoviť, samozrejme, v novom duchu a s novým zameraním. Tentoraz by sa súťažná hra zamerala vyslovene na dôchodcov a televízia by ju uvádzala najmenej trikrát do týždňa v rovnakom čase pod názvom Kúpte si náš šťastný žreb, budete mať na pohreb! Divákom, ktorí sú vekovo na opačnom konci, teda deťom, bude potrebné pripraviť niekoľko televíznych večerníčkov. Ponúkam aspoň tri názvy: Tunelár – šťastná tvár, Snehulienka a sedem mafiánov, Zakliata Anna v SNS a divný Janko. Je však nevyhnutné inovovať večerníčkovú zvučku. Vzhľadom na privatizáciu elektrární bude mať večerníčkový deduško prísny zákaz zažíhať hviezdičky. A hneď po večerníčku by som uviedol zábavný program z parlamentu (veď tam aj tak o nič iné nejde) s titulom: Slová, slová, slová, kto sa za ne schová?
Je veľa televíznych divákov, ktorí dodnes žialia za tzv. bratislavskými pondelkami – vynikajúcimi televíznymi inscenáciami z bratislavského štúdia. Slušný grant venovaný napríklad slovenskou vládou by zaiste umožnil túto tradíciu oživiť najmenej dvoma sériami inscenácií. Prvou by mohla byť trilógia Arizátor, Normalizátor, Privatizátor, na ktorú by voľne nadviazal dvojdielny televízny film o súčasnej spoločenskej smotánke: Za vaše platy exkluzívne chaty a Bez práce v Španielsku paláce. Samozrejme, postavy vo všetkých piatich inscenáciách budú (lebo i v skutočnosti sú) totožné. V rámci chvíľky poézie možno priamo pred spomínanými inscenáciami a televíznym filmom uviesť v rámci cyklu Chvíľka aktuálnej poézie báseň Padli Turci na podniky.
Ak sa z podnetu jednotlivých slovenských ministerstiev, prípadne vlády podarí uskutočniť tento grandiózny projekt, bude to celkom určite záslužná práca na slovenskom kultúrnom poli. Spomínané relácie, filmy a televízne i divadelné inscenácie zmapujú aspoň v hrubých črtách pálčivé problémy súčasnosti, ktoré budú dostatočným mementom pre nasledujúce generácie.
