Doslova a do písmena poldruha miliardy korún požaduje Grémium tretieho sektora (G3S) pre mimovládne neziskové organizácie (MNO). Túto jednorazovú dotáciu by chcelo získať z privatizačných výnosov štátu na podporu svojich rozvojových programov a vložiť ju vo forme nadačného imania do vybraných nadácií.
Predstavitelia koaličných strán a členovia vlády systematicky prezentujú, ako myslia na budúcnosť občanov, najmä mládeže. Konkrétne skutky však už dlho chýbajú a nepreukazuje ich ani nedávno schválený návrh štátneho rozpočtu na rok 2002. Brilantne sa naďalej šachuje s uvažovanými výnosmi z privatizácie, s ktorými sa v prevažnej miere nepočíta – v zmysle odporúčaní MMF – na pokrytie dlhov, či na štrukturálne zmeny v súvislosti s podporou rozvojových impulzov v SR. Naopak, vládny kabinet a jednotliví ministri s nimi kalkulujú na jednorazové plátanie dier vo výdavkoch štátneho rozpočtu počas volebného roka. Cieľ je čitateľný: Občan, náš potenciálny volič, bude aspoň niekoľko mesiacov spokojný, pokiaľ nevyhráme parlamentné voľby.
Dobre premyslený scenár
Práve v duchu tejto pesničky predseda vlády Mikuláš Dzurinda a vicepremiéri Ivan Mikloš a Pál Csáky ústne prisľúbili účelovo vyčleniť poldruhamiliardovú čiastku z privatizačných zdrojov pre MNO. Túto požiadavku podporila aj Rada vlády SR pre MNO so zámerom „kapitálovo posilniť vybrané nadácie, preferovať tie, ktoré už majú skúsenosti z rozdeľovania nadačných príspevkov, ako aj zo zhodnocovania svojho majetku“. Už toto definovanie – v podtexte aj určenie „šťastných“ nadácií, ktoré by mali byť kapitálovo posilnené – nesvedčí o serióznosti a transparentnosti celého procesu.
Bonbónik nakoniec: „komisia“ vypracuje návrh na rozdelenie 1,5 miliardy korún výnosov z privatizácie medzi MNO, ktoré úspešne obstáli vo „výberovom procese“. Potom návrh prerokuje rada vlády a po jeho schválení ho napokon predseda rady predloží na schválenie vláde. Pritom nespokojnosť s doterajším prerozdeľovaním finančných zdrojov opakovane vyjadrili už mnohí predstavitelia tých „menej šťastných“ MNO.
Všetko je však dobre premyslené, s termínom vloženia týchto prostriedkov vo forme nadačného imania do vybraných nadácií do 30. septembra 2001! Neprekvapuje, že práve v tomto čase na rokovanie vlády zaradili návrh zákona o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka. Veď aj tu je zrejmá zo strany G3S veľká chuť po získaní ešte oveľa väčšieho majetku. Dokazuje to nateraz skrývaný záujem prevziať mnohé odborné, profesionálne činnosti štátu, zabezpečované zo zákona ustanovenými inštitúciami, ako aj ministerstvami zriadenými organizáciami. K tomu majú nielen slúžiť dobre zrežírované štátne objednávky pre vybrané MNO, ale i cielená a v prítomnom chaose pripravovaná likvidácia mnohých odborných inštitúcií, či zmena obsahu ich zriaďovateľských listín. Nuž a práve preto sú vláde potrebné návrhy zákona o podmienkach premeny niektorých rozpočtových a príspevkových organizácií na neziskové poskytujúce všeobecne prospešné služby a novela zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
Čo vyvolalo tieto aktivity?
Zrejme nie zdôvodňovanie, ktoré obsahujú konštatovania, že finančné prostriedky na projekty vybraných MNO „budú trvalo slúžiť pre verejné blaho“ a „trvalo posilnia finančný sektor SR“, že „neziskový sektor má morálne právo získať peniaze z privatizácie štátneho majetku, pretože jeho majetok štát znárodnil začiatkom 50. rokov a bez náhrady si ponechal všetky základiny súkromných nadácií“, že „zahraničné nadácie postupne odchádzajú a budú odchádzať zo Slovenska takým tempom, ako sa bude dariť integrácia do EÚ“ a že takýmto spôsobom „nadácie zostanú nezávislé od štátu a jeho orgánov“. Som presvedčený, že tieto aktivity vyplývajú predovšetkým z neodškriepiteľného faktu, že sa po prijatí SR do prestížnej medzinárodnej organizácie OECD výrazne scvrkol prísun zahraničných zdrojov do grémiom vyvolených MNO.
Mnohí bývalí vedeckí pracovníci z univerzít a SAV neodišli pracovať do týchto organizácií preto, lebo chceli byť nezávislí od štátu, ale najmä preto, že im tam ponúkali viacnásobný plat a nevyžadovali od nich systematickú, precíznu tvorivú prácu a kvalitne oponované vedecké výstupy. Prevažná väčšina z nich ani nemala vedecké nadanie, talent a najmä potrebnú výdrž. Žiaľ, mnohí z nich napriek vyhlasovanej nestrannosti sú presiaknutí straníckym uvažovaním. To sa často prejavuje v spracovaných publikáciách, expertízach a komentároch. Česť výnimkám. Konajú tak v úplnom rozpore s pôsobením MNO v demokratickom zahraničí.
Dôraz na komplexnú internetizáciu
Nepopieram, že výraznejšia podpora štátu pre MNO je potrebná. Bola by však akceptovateľná, ak by budúcnosť našej krajiny – s cieľom dosiahnuť zásadné štrukturálne zmeny prostredníctvom rozvojových programov – nevyžadovala urýchlene a najmä výraznejšie investovať do vzdelania, rozvoja informačných technológií, vedy a techniky s väzbou na malé i stredné podnikanie a rozvojové výrobné programy, do vytvárania kvalitnejších podmienok pre vzdelávanie, vedecký výskum a internetizáciu spoločnosti. S cieľom, aby Slovensko masovo neopúšťali absolventi stredných a vysokých škôl, mladí vedeckí pracovníci a manažéri, ale naopak, aby sa po žiadúcom pobyte v zahraničí vrátili a využili získané poznatky v domácom tvorivom prostredí, ktoré bude porovnateľné s vyspelejším zahraničím. Katastrofálnu situáciu vo vzdelávaní a v oblasti informačných technológií už vonkoncom nemôže vyriešiť prísľub Heleny Wolekovej, bývalej hovorkyne G3S, že v školstve by podporili alternatívne programy vyučovania, že finančné prostriedky by išli prostredníctvom otvorenej súťaže „na podporu nejakých činností alebo na nákup počítačov“.
Považujem za účelnejšie poldruha miliardy korún z výnosov štátu z privatizácie vložiť do komplexnej internetizácie našej vzdelávacej sústavy, tak ako to odporúča EÚ. Takto postupovali vyspelé krajiny, ako napríklad Švédsko, Fínsko, NSR či Írsko, touto cestou sa veľmi rázne vydali aj naši susedia v Maďarsku, Poľsku a Česku. Ponúka sa aj iná možnosť transparentnejšie využiť tieto prostriedky – vyčleniť ich pre nadrezortnú Grantovú agentúru pre vedu a techniku, ktorú nebudú spravovať štátni úradníci, ale delegovaní poprední, medzinárodne uznávaní vedeckí pracovníci z univerzít, SAV, rezortných vedeckých ústavov, manažéri z výroby, bankového sektoru a zástupcovia MNO. Z kapitalizovaných výnosov by sa tak výraznejšie podporili podvyživené vedeckovýskumné aktivity vynikajúcich vedeckých pracovníkov a kolektívov.
Finančná grantová podpora
Kritériom pre pridelenie finančných prostriedkov na predložený či vyžiadaný vedecký projekt by bola medzinárodná úspešnosť jeho budúcich riešiteľov. Napríklad projektov EÚ v spoločnom európskom výskumnom priestore. Samozrejme, aj ich potreba i využiteľnosť vo vývoji, v inovovanej výrobe a uplatnením sa budúcich finálnych, najmä sofistikovaných výrobkov na domácom a zahraničnom trhu práce. Medzi preferované projekty by sa mali zaradiť aj také, ktoré si musí každá krajina riešiť sama, napríklad z oblasti vied o spoločnosti, človeku, dejinách, kultúre a umení. Grantovú podporu by nedostávali inštitúcie, ale konkrétne projekty jednotlivcov a riešiteľských kolektívov zložených zo škôl, ústavov i MNO. Konečne by padli choré inštitucionálne bariéry a predovšetkým by sa finančná grantová podpora otvorila aj mladej, odvážnej a vzdelanej generácii. Vznikla by burza tvorivých nápadov, priestor pre najschopnejších, ktorí dokážu invenčne myslieť a konať.
Nielen prostredníctvom vyvolených, ale najmä všetkých nadaných v krajine dosiaľ nedoceneného umu a tvorivosti by sa tak mohlo formovať prostredie, v ktorom sa bude dať realizovať nefalšované rozvojové programy s väzbami na štrukturálne zmeny. Veď len spoločnosť založená na vzdelaní, poznaní a informačných technológiách môže mať ambície byť prosperujúcou a stabilnou. Rozhodujúcu úlohu tu musí zohrať múdro, manažérsky riadený demokratický štát s uznávaným významom zdravej, spravodlivej súťaživosti tentoraz na trhu s vedomosťami, v ktorom aj MNO budú mať dôležité, nie však monopolizované postavenie.
