Podľa tohtoročného sčítania obyvateľstva je Slovensko kresťanskou krajinou. Až 84 percent sa za takých považuje, z toho za rímskych katolíkov tri štvrtiny – 3,7 milióna (68,9 percenta z celkového počtu obyvateľov). Je to takmer o 700 tisíc viac ako pred desiatimi rokmi. Gréckokatolícke vyznanie priznalo vyše 200 000 občanov (4,1), prilepšili si evanjelici (372 858 – 6,9), aj ostatné náboženské spoločenstvá. Svedkovia Jehovovi, ktorí Bratislavčanov otravujú pomaly na každom námestí, sa zdvojnásobili na dobrých 20 tisíc, židovských veriacich sa prihlásilo 2310 (v roku 1991 iba 912), členov kresťanských zborov 6519. Keď počúvate ľudí, čo v takýchto združeniach márne hľadali rozumnejšiu alternatívu ku skostnateným štruktúram „oficiálnych“ cirkví, mráz vám prebehne po chrbte. Stredovek, akurát namiesto upaľovania na hranici používajú voči „zbehom“ rafinovanejšie psychologické prostriedky. Zvýšil sa i pomer ateistov – z 9,5 na 13 percent (697 308), hoci samotný pojem „bez vyznania“ je nepochybne sporný. Ktosi totiž nemusí veriť v Boha, no iné duchovné hodnoty môže vyznávať. Kde sa nabral rezervoár občanov, ktorí v štatistike posilnili jednotlivé priehradky? Ide o tých, čo pred desiatimi rokmi v kolónke „vyznanie“neuviedli nič – vtedy ich bolo 18, teraz necelé tri percentá. Sociológvia tvrdia, že ich príklon k viere neprekvapil, vidia v tom hlboký sociálny konformizmus pod heslom „Keď všetci, tak všetci! Keď je prezident, premiér a hádam i predseda parlamentu katolík, tak prečo by som ním nemal byť aj ja?!“ Najmä po zverejnení obdobného sčítania ľudu v susednom Česku, kde sa z približne 10 miliónov obyvateľov prihlásilo k veriacim iba 3,2 milióna a za ateistov sa považuje 58 percent (oproti roku 1991 o 17 percent viac), cirkevní predstavitelia na Slovensku nezakrývajú radosť. Tento výsledok sa vraj dostavil napriek tomu, že sa „verejne o kňazoch a cirkvi hovorí skôr negatívne“. Sotva je komusi známe, že by sa napríklad o rímskokatolíckej cirkvi ktosi v novinách negatívne vyjadroval. Iba ak v súvislosti s nedávnym súdom s vrahom, katolíckym farárom z Lovčice – Trubína. Sotva uverejnili prvé oficiálne výsledky sčítania obyvateľstva SR, už sa začalo kalkulovať s väčším príspevkom na duchovných platených štátom, na čo má nárok tá-ktorá cirkev. Naozaj, aký podiel zo štátneho rozpočtu a najmä z vysielania verejnoprávnych médií pripadne voľnomyšlienkárom?
