PhDr. Kristína Magdolénová, výkonná riaditeľka Rómskej tlačovej agentúry Ivan Hriczko, riaditeľ Rómskej tlačovej agentúry Myslíte si, že RPA sa už etablovala medzi médiami? Ivan Hriczko: Naša agentúra, ktorá sa zameriava na vzdelávanie mladých Rómov na pozície žurnalistov a súčasne buduje informačný servis zameraný na rómsku problematiku, je projektom neziskovej organizácie a ako taký sa bude musieť každoročne uchádzať o podporu donorov. Finančne nám pomáha NPOA, OSI Budapešť a veľvyslanectvo USA na Slovensku. Informačný servis, ktorý poskytujeme, je zatiaľ bezplatný, takže iné príjmy sú len veľmi malé. Doterajšie hodnotenie našej činnosti je priaznivé. Viac ako dvesto vlastných článkov a tisícka citácií – to je výsledok, ktorý prekvapil všetkých. A pre nás dôvod veriť, že projekt získa podporu aj do ďalšieho obdobia. Ste autorkou projektu a vaša cesta k tejto agentúre je celkom zaujímavá… K. Magdolenová: Pracovala som ako redaktorka SME a práve pôsobenie v tomto denníku mi umožnilo začať sa venovať rómskej problematike ešte v čase, keď to nebola taká pálčivá téma. Veľa som sa naučila od nebohého šéfredaktora Ježíka, ktorý nám neraz opakoval, že povinnosťou novinára je prinášať aj veci, ktoré čitatelia nie sú povedzme pripravení prijať, ale súvisia bezprostredne s ochranou ľudských práv. Práve on vytváral veľký priestor pre redaktorov, ktorí sa rómskej problematike venovali. Neskôr som pôsobila ako šéfredaktorka Východoslovenských novín, kde som zase mala príležitosť vytvoriť si obraz nielen o problémoch rómskej komunity v jednotlivých regiónoch, ale aj o prístupe novinárov k Rómom. Veľa som hovorila s novinármi a požadovala som od nich, aby prinášali aj názory Rómov, aby neboli len zapisovateľmi, ale pozornými pozorovateľmi, ktorí sa dokážu vzdať vlastných predsudkov a prijať aj inú pravdu. Toto je nesmierne ťažké. Novinári sú dnes takí zaneprázdnení, že nemajú čas sa vzdelávať a čo je najväčšia tragédia: už neraz ani počúvať. A niektorí sú nútení majiteľmi písať nie celkom v súlade so svojím presvedčením. Dnes si viac ako kedykoľvek predtým uvedomujem hĺbku Ježíkových slov, že novinár nesmie byť servilný a musí mať schopnosť niesť zodpovednosť. Nezávisle od tohto môjho snaženia som bola oslovená zahraničnými donormi s ponukou vytvoriť projekt Rómskej tlačo-vej agentúry. Toto všetko si vyžadovalo veľa času, a tak som odišla z redakcie. Udalosti nadobudli rýchly spád, keď do projektu vstúpil v tom čase prvý rómsky redaktor v TV Global Ivan Hriczko. Splnili sa vaše očakávania, s ktorými ste ju zakladali? Ivan Hriczko: Domnievam sa, že je to zatiaľ jediný priestor, v ktorom sa môžu adepti žurnalistického povolania z radov Rómov priučiť profesii a vyskúšať si, či na to naozaj majú. A nie je to vždy príjemné ani pre mňa ako Róma, ak musím niektorému z nich povedať, že na to nemá a musí odísť. Samozrejme, úplne iné by to bolo, keby sme pracovali v takom finančnom rozpočte, aký si táto práca vyžaduje. Ale sme nezisková organizácia a tým je povedané mnohé. RPA dáva príležitosť rómskym redaktorom. Ako hodnotíte ich prínos pre ňu? Ivan Hriczko: Naša organizácia je rómsko – nerómska. Neprezentujeme heslo, že rómsky problém musia riešiť Rómovia. To je podľa nás len iná tvár segregácie. Žijeme v tejto krajine spoločne, preto všetky problémy musíme riešiť spoločne. Presadzujeme v prvom rade vzájomné spoznávanie sa komunít, komunikáciu. Na vlastnej koži sa učíme, že to nie je ľahké, ale možné. Je to všetko len o chcení – počúvať toho druhého. RPA dáva príležitosť rómskym redaktorom. Na rôznych pozíciách, od stálych redaktorov až po dopisovateľov, s nami spolupracuje desať mladých Rómov a evidujeme aj ďalších záujemcov, ale zatiaľ nemáme kapacity na rozširovanie. Naša organizácia má však aj iné projekty a celkovo je nás teda zhruba polovica Rómov a polovica Nerómov. Ako hodnotíte spoluprácu s Ľudmi proti rasizmu? K. Magdolenová: Keďže ako novinári sledujeme aj problematiku rasizmu, sú tu určité styčné body s ĽPR, hoci v centre nášho záujmu je skôr problematika mäkkého rasizmu. Domnievam sa, že naše aktivity sú skladačkou, ktorá v spoločnosti pomôže zrealizovať projekt tolerancie k menšinám. Verím, že len čo bude mať naša tlačová agentúra za sebou prvý rok činnosti a dobudovaný tím, vytvorí sa podstatne väčší priestor na spoluprácu. V konečnom dôsledku sa predsa usilujeme o to isté – o spoločnosť bez predsudkov.
