Pavol Hamžík, predseda SOP, kandidát na poslanca NR SR za SDĽ
SOP v minulých parlamentných voľbách dosiahla osem percent, SDĽ takmer pätnásť, teraz vám preferencie naznačujú dokopy i s SDSS necelé štyri. Čím si vysvetľujete voľný pád ľavice na Slovensku? – Príčiny prepadu ľavice vidím najmä v tom, že sme prevzali na seba vládnu spoluzodpovednosť vo veľmi zložitom období, keď bolo treba prijímať opatrenia, ktoré sa dali ťažko označiť za ľavicové. To sa týkalo aj štandardizácie našej ekonomiky, podmienok na vstup do EÚ, harmonizácie právneho poriadku. Čiže podriadili sme sa prioritnému cieľu, a tým neboli naše volebné programy. Potom sa pod to podpísali aj vnútorné problémy v jednotlivých subjektoch. Osobne som v SOP presadzoval integráciu s inými blízkymi stranami ako jeden z hlavných cieľov a som rád, že sa to vo voľbách do VÚC i v týchto parlamentných podarilo. Napriek všetkým problémom sme spolu s SDĽ vo vládnej koalícii urobili veľký kus roboty, keď sme nedovolili odbúrať ústavou zaručené sociálne práva a istoty, ktoré sa tu vybojovali za dlhé desaťročia, ani neúnosné zvyšovanie cien energií. Žiaľ, mnohé naše pozitívne kroky sme nevedeli ,,predať“, ľavica prakticky nemá masmédiá, tie sú skôr výrazne pravicové alebo nevyhranené. Dala sa vôbec v doterajšej vládnej koalícii i v súčasnej politickej a hospodárskej situácii robiť výraznejšia úspešná ľavicová politika? – V tejto koalícii sa dalo urobiť všetko pre to, aby sme sa dostali zo zahraničnopolitickej izolácie, aby sme urýchlili rokovania o vstupe Slovenska do EÚ, no nemohli sme dať viac ľuďom, reálna mzda stagnovala, nezamestnanosť spočiatku rástla. Ľavicoví voliči chápu zahraničnopolitické súvislosti, to, že musíme ísť do únie, no v poradí dôležitosti to kladú na dvanáste mieste. Celkom pochopiteľne im v prvom rade ide o to, či žijú iba od výplaty k výplate, alebo či sa majú lepšie ako pred štyrmi rokmi. K narušeniu dôvery prispeli aj rozpory v koalícii, ktoré však vôbec nezačala ľavica. Pritom z SDĽ a SOP urobili vinníkov za všetky hádky, hoci sme neraz iba legitímne poukazovali na iné možnosti riešenia. Priestor pre ľavicovú politiku bol naozaj malý, navyše najmä SDĽ prevzala rezorty, ktoré potrebovali veľa peňazí, a tie nedostala. Jednotliví predstavitelia SOP v uplynulých piatich rokoch vo svojich vyhláseniach i v praktickej politike kmitali od pravého po ľavý stred. Vy ste tiež hovorili o sociálnom liberalizme. Teraz sa už zaraďujete k ľavici. Stačilo, že podstatná časť členov zo strany odišla? – Bol to veľmi ťažký proces. My sme išli do politiky preto, že tu existovala silná konfrontácia, Slovensko sa dostalo do zahraničnopolitickej izolácie. V minulých voľbách sme boli úspešní, ovplyvnili sme programové vyhlásenie vlády, pomohli sme v medzinárodnej integrácii, no vnútorne nás to neposilnilo. Ľudia hľadali iné východiská, niektorí sa cítili viac liberálni, iní v strede, ľavicová politika im bola cudzia. Ja som túto debatu spustil, ale držal som ju okolo stredu. Moje názory reprezentovali daný stav diskusie v strane, no usmernil som to tak, že sme v máji 2002 prebrali program moderného stredu, čo je ľavicový program prispôsobený daným podmienkam. Podľa neho funguje Schröderova sociálna demokracia v Nemecku a Blairovi labouristi vo Veľkej Británii. Oni pochopili, že so starou zideologizovanou sociálnodemokratickou politikou sa nedá robiť pragmatická vládna politika, a pritom strážia sociálne istoty. V SOP sa však pozbieralo i veľa takých, ktorí do nej prišli z rozličných – nazvime to obrazne – ekonomických dôvodov, ktorí teraz nevítajú, že idete na kandidátke SDĽ… – Áno, to sú práve tí, čo pred piatimi rokmi zutekali z konjunkturálnych dôvodov z SDĽ a teraz sa tam nemôžu vráti. Spolu s Rudolfom Schusterom sme pri vstupe do politiky v roku 1998 neboli v nijakom politickom subjekte. My sme neutekali niekam len preto, že sa nám inde nepáčilo alebo že nám ktosi môže dať viac. Títo ľudia čoskoro odišli aj z SOP. Ešte nedávno sa stretali s funkcionármi SOP a sťažovali sa na nedostatok vládnych zákaziek pre svoje podnikanie, ako keby im ich mala zabezpečiť naša strana. Som rád, že sme sa s takýmito ľuďmi rozlúčili. SOP za posledný rok koketovala raz s SDSS, SDĽ, potom s Budajovou DÚ a zelenými. Pridalo jej to na dôveryhodnosti? – S DÚ a zelenými sme určite nekoketovali o volebnej koalícii. Ekologickú politiku považujem za veľmi blízku ľavicovej, ale spojenie s liberálmi a zelenými bolo vyslovene pragmatické, lebo po schválení novely ústavy v podstate našich dvanásť poslancov už nik nemusel potrebovať. Ja som chcel posilniť náš poslanecký klub. Podarilo sa to iba na začiatku, no udržali sme spoločný klub so zelenými. Verím, že sa skúsenosti, ktoré získali naši ľudia na ústrednej i komunálnej úrovni, nestratia a vložíme ich do spoločného projektu s SDĽ a SDSS. Voliči obyčajne stotožňujú stranu s poslancami, členmi vlády, s politicky známymi tvárami. SOP dosiaľ zásobila kandidátky viacerých iných strán, ktorých orientácia sa podstatne líši. Čo si myslieť o ľuďoch, ktorí sa zo dňa na deň zvrtnú o 90 stupňov? – Poukazuje to na ich charakter… Keď sme vznikali ako nový subjekt, neboli sme konfrontační, ale boli sme v podstate v opozícii voči vtedajšej moci. Ja som na mítingoch Mariánovi Mesiarikovi hovoril: ,,Marián, takéto to už nebude, už to bude len tvrdá robota. O štyri roky budeme musieť robiť odpočet a ja by som chcel, aby sme sa mohli ľuďom pozerať do očí.“ A to aj teraz robíme a SOP nie je vnímaná negatívne. Tí, čo odišli, nám zväčša ani neboli užitoční. Napríklad členka NR SR, ktorá nedokázala osloviť vo svojom okrese spoluobčanov ani natoľko, aby ju zvolili za poslankyňu samosprávneho kraja. Čo teraz prinesie do novej strany? Alebo iná poslankyňa, ktorá vari trikrát vystúpila v snemovni o zahraničnej politike, no nik si to ani nevšimol. Teraz prešla do najväčšieho politického subjektu… Istý poslanec, ktorého sme pribrali ako odborníka, vždy lavíroval, nechcel preberať za nič zodpovednosť. Prebehol do pravicovej SDKÚ a napokon skončil v ľavicovej SDA… Ľavicový volič na Slovensku má viacero variantov. Prečo by sa mal v nastávajúcich voľbách rozhodnúť práve pre SDĽ s SOP a SDSS? – Pretože sme čitateľní, ľuďom sa pozeráme priamo do očí, vieme urobiť odpočet, priznať si aj chyby. Pretože Kalmanov Ľavicový blok nereprezentuje nijakú silu a SDA nebyť marihuany a korytnačiek, ktoré lezú po helmách, si nik ani nevšimne. Jediná ľavicová kandidátka, ktorá má šancu, je naša. Inak sa hlasy pre ľavicu rozdelia. Treba si uvedomiť, že pravica sa už pokúsila o demontáž sociálnych práv a pri schvaľovaní novely ústavy o zrušenie bezplatného školstva, bezplatného zdravotníctva. My sme realisti pripravení diskutovať aj na tieto témy, ale až potom, keď na Slovensku budú nie dvojnásobné, ale štvor-, päťnásobné platy, a začneme tými, ktorí si to môžu dovoliť. Dnes je tu však bieda, vzrástla nezamestnanosť, nešli hore reálne mzdy, pomerne veľká časť Slovákov takmer padá na ústa a pravica teraz ide hovoriť o týchto otázkach. Preto bojujeme za podpísanie Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia. Prijatie tohto dokumentu znamená, že práva, ako je podpora v nezamestnanosti, v starobe, chorobe, sa tu nebudú ani počas pravicovej vlády demontovať, či oslabovať, pretože medzinárodná norma je silnejšia ako náš vnútorný zákon. Naozaj je ten európsky zákonník až taký dôležitý, aby ste preň niekoľko týždňov blokovali činnosť Koaličnej rady? – Je mimoriadne dôležitý. Nám nešlo o to, koľký bod to bude na zasadaní Koaličnej rady, ale o to, aby ho prerokovala a schválila vláda tak ako vo väčšine vyspelých západoeurópskych štátov. Prijatie tohto medzinárodného záväzku by v budúcnosti stálo niekoľko desiatok miliónov korún, pritom miliardy korún idú tejto vláde cez prsty. Nejde z vašej strany iba o predvolebné gesto? – Je to naša predvolebná téma, máme ju v programe a my sme programové strany. Musíme za to bojovať, my sme to dlžní už len desaťtisícom ľudí, ktorí petíciu za prijatie tohto dokumentu podpísali. Iní vo volebnej kampani pripomínajú oveľa menej dôležité otázky, aspoň pre tých, ktorí skutočne musia žiť z toho, čo sa prerozdelí, a neprerozdeľuje sa toho toľko, ako by sa po zmene režimu a politického systému prerozdeľovať malo. My chápeme, že na to treba hľadať zdroje, preto podporujeme vstup do EÚ a NATO, chceme, aby nám naši partneri plne dôverovali, aby sme smerovali k prosperite, aby sa u nás žilo tak dobre ako v Rakúsku, Nemecku, aby sa ďalšie finančné prostriedky nezískavali tým, že sa budú odbúravať sociálne záruky. Tu musia nastúpiť iní ľudia ako tí, ktorí sa iba hrajú na veľkých reformátorov ako dnešný podpredseda vlády Ivan Mikloš, ale takí, čo budú hýbať mozgom a rozmýšľať nielen nad tým, ako pohnúť ekonomikou, ale aby skutočné reformy boli sociálne únosné a ľuďom, a to nielen hŕstke vybraných, prinášali efekt. Nechceme byť zlými prorokmi, ale podľa výsledkov výskumov verejnej mienky Slovensko skôr čaká tvrdá pravicová vláda. Máte aj na to pripravený krízový variant? – Aj keď sa dostaneme do parlamentu, a tú šancu reálne máme, bude to veľmi ťažké. Po voľbách určite nastúpi pravicová vláda, lebo aj program Smeru je pravicový, antisociálny. Navyše Robert Fico sa bude tiež musieť prispôsobiť ostatným, nebude mať takú silu, aby veci mohol výraznejšie ovplyvňovať s dvanástimi, štrnástimi percentami hlasov. Veď aj našich osem spolu s pätnástimi za SDĽ bolo málo, skoro vždy nás prehlasovali vo vláde. Jednoducho, pravica to tu na štyri roky chytí do ruky a my chceme mať aspoň istotu, že to, čo sa v sociálnej oblasti vybojovalo, sa nebude likvidovať. Na to budeme mať lepšie páky, ak budeme v parlamente, ako keby sme sa mali stretávať iba niekde na námestiach. Na to bude slúžiť už existujúci sociálny okrúhly stôl a ja si myslím, že smerujeme k integrácii, ktorá bude smerovať k nezatuchnutej, modernej, pragmatickej ľavicovej politike. No tých, ktorí pochopili politiku ako cestu k osobnému prospechu, sa treba zbaviť. Mohli by ste byť trocha konkrétnejší, ako si predstavujete integračný proces ľavice na Slovensku? Kedy by sa mal rozbehnúť, keď sa to už nestihlo pred voľbami? – K tomu treba pristúpiť ihneď po 22. septembri. Bolo by chybou čakať na to, až keď sa vypíšu ďalšie parlamentné voľby. Musíme v tomto procese pokračovať na sociálnodemokratickej platforme. Hoci máme radi svoju značku, veď sme s ňou prešli a pretrpeli svoje, ale sme pripravení na tento krok aj s časťou nášho programu porozumenia. Je potrebné, aby určité strany splynuli do jedného politického subjektu, ktorý bude reprezentovať novú, modernú ľavicovú politiku. Prípadne sa vytvorí blok strán podľa vzoru iných štátov. I keď viem, že ľavica na Slovensku je oveľa zdecimovanejšia ako v Poľsku či v Českej republike, som presvedčený, že sa to podarí v horizonte tých šiestich až ôsmich rokov. Treba počítať s tým, že to budú dve volebné obdobia bez účasti vo vláde, ale to môže ľavici len pomôcť. Potom už budeme bojovať vo voľbách o 20 percent hlasov. Myslíte si, že to so súčasnými ľavicovými politikmi pôjde? Veď keď sa strana rozštiepi, tak obyčajne oponenti z jej bývalých názorových krídel bývajú nepriatelia na život a na smrť. – Tak ako v živote… Možno bez tých ľudí reprezentujúcich niektoré subjekty dnes, ale určite sa to dá prekonať. Inak sa nedostaneme ďalej. Samozrejme, že viacerí tým, že neprejdú voľbami, sa vyšachujú z politiky. Predpokladám, že integrácia ľavice sa bude krútiť okolo dvoch subjektov – SDĽ a SDSS. Len ony majú medzinárodné zázemie, nikoho iného už do Socialistickej internacionály nepustia, tak to tam funguje a tak to i ja považujem za správne. O niektorých politikov nebude záujem, lebo zlyhali. Bývalý predseda KSS, ktorý tu síce urobil kus roboty a zmenil ľavicovú politiku, sa nemôže hrať na nekomunistickú ľavicu, pretože sa stáva nedôveryhodným pre ľavicového voliča. Nepomôžu mu ani osobné sympatie najmä od tých, ktorí tak či tak budú voliť pravicu. Neobávate sa, že ak budete mať s SDĽ naďalej pod päť percent preferencií, v poslednej chvíli časť tradičných voličov ľavice prejde k Ficovmu Smeru alebo KSS, aby volila menšie zlo, ako by stratené hlasy mala získať jednoznačná pravica alebo nacionalisti? – Jediný relevantný a platný výskum verejnej mienky sú voľby. Nemám veľkú obavu, že by sa voliči utiekali ku komunistom, najmä potom, ako sa teraz prezentujú vo volebnej kampani, keď sa po dlhšom čase dostali do médií. A Fico? Smer je nový, SOP tiež bola nová. Najprv dosahovala preferencie 17 až 18 percent, tesne pred voľbami 12–14 a skončili sme na ôsmich. Renomované západné inštitúcie z dlhodobých skúseností analyzovali, že nový politický subjekt zväčša získa iba dve tretiny z predvolebných preferencií. Teraz má Smer 14 percent… Čo ak budú ďalšie parlamentné voľby predčasné, už o dva roky? Bude na to nová ľavica pripravená? – Ja si dokonca myslím, že si to ekonomická situácia aj vzťahy v budúcej vládnej koalícii vyžiadajú. My sme vydržali dokopy len z jedného dôvodu – dali sme absolútnu prioritu nášmu úsiliu o integráciu do európskych štruktúr, veď sme vlastne vyslobodzovali túto republiku z medzinárodnej izolácie a dotiahli sme ju pred brány vstupu do EÚ. Do NATO pôjdeme ešte tento rok, som o tom presvedčený. A keď by sa aj tento proces pretiahol do konca roku 2004, súdržnosť vo vládnej koalícii bude umelá, no potom sa odstredivé brzdy u nás uvoľnia. Čiže voľby môžu byť pokojne o dva roky. Ak dovtedy úspešne prejde zložitou cestou, potom môžu už nastúpiť štvorročné obdobia, počas ktorých sa bude vo vláde striedať štandardná pravica s ľavicou.
S hosťom SLOVA sa zhovárali Martin Krno a Marián Repa
