Keď som sa nedávno v potravinárskej samoobsluhe prehŕňal v hnilobnej mase nazvanej hrdo „mandarínky“, nevdojak mi napadlo, že je veľmi smutné, keď po dvanástich rokoch budovania rozvinutej kapitalistickej spoločnosti zostali ako jediný argument výhod súčasnosti predvianočné fronty na toto južné ovocie počas socializmu. Ba ešte čosi: nemožnosť slobodne cestovať do sveta. Počas predsviatočného upratovania sa mi dostal do rúk kalendár jednej z cestovných kancelárií z roku 1978. Na moje veľké prekvapenie obsahoval viac-menej rovnaké ponuky zahraničných pobytov ako zájazdový kalendár z leta tohto roku.
Nechcem z toho, samozrejme, vyvodzovať žiadne závery, pretože by si mnohí mohli myslieť, že som v predstarobnej skleróze zabudol na voľakedajšie ťahanice okolo devízových prísľubov a na fronty na toaletný papier. Ubezpečujem vás, že som na nič nezabudol, iba tak v duchu hútam, sediac na rovnakom zubárskom kresle ako pred vari dvadsiatimi rokmi, kam sa podel ďalší argument vyzdvihujúci vraj priepastný rozdiel medzi lekárskou starostlivosťou vtedy a dnes – samozrejme, s výrazným akcentom na nebotyčné prednosti súčasnosti.
Áno, i tu vidím rozdiel. Spoločnosť nás priam vťahuje do spoluzodpovednosti nielen za svoje zdravie, ale aj za zdravie celého ľudstva. Na jednej strane sa po halierikoch spoločne skladáme na drahé lekárske prístroje zachraňujúce život, na druhej strane vyhadzuje spoločnosť desiatky miliónov na voľby a rozličné pánske zábavky, z ktorých budú opäť profitovať jednotlivci, pretože, ako to už u nás býva zvykom, v krátkom čase sa ukáže, že ten je prospechár, tamten zlodej, ďalší zas príživník, a každý má okolo seba nespočetné množstvo pätolizačov, pre ktorých dnes platí: bližší župan ako tielko.
Napokon, ani ten osobný kontakt s ošetrujúcim lekárom väčšinou nebýva tým, čo by sme mohli nazvať súčasťou liečby (ak vychádzame z poučky, že telesná bolesť je odrazom bolesti duše). Príčiny všetkých vašich neduhov sa podľa lekára zvyčajne scvrknú do niekoľkých bodov: Máte nadváhu? Koncentrák na vás! Ste podvyživený? Pribrať! Fajčíte? Okamžite prestaňte! Nešportujete? Je najvyšší čas začať! Športujete? Nič neslobodno preháňať! Zachráni vás, iba ak do ordinácie vstúpite so svätožiarou nevinnosti nad hlavou. Lenže v tom prípade zas uvediete do rozpakov pána doktora, ktorý si bude musieť narýchlo spomenúť na to, že kedysi čosi vyštudoval a že kedysi zložil akúsi prísahu.
Vaša záchrana pred ošetrujúcim lekárom však zďaleka neznamená definitívne víťazstvo. Až teraz sa totiž začnete presviedčať, ako nášmu zdravotníctvu na vás záleží. Hoci sa v dôsledku choroby sotva držíte na nohách, budete nútený absolvovať desiatky namáhavých vyšetrení, čo vo väčšom meste často znamená nabehať množstvo kilometrov. Po výsledky röntgenového vyšetrenia, na ktoré ste čakali dlhé desiatky minút v prekašľanej a prekýchanej čakárni, si napríklad musíte prísť na druhý deň, lenže príslušné okienko je otvorené iba hodinu denne, takže to spravidla ani nestihnete, u neurológa zistíte, že sa treba vopred objednať, takže cestu k nemu spravidla absolvujete najmenej dvakrát. Podobné je to s odbermi krvi a dožadovaním sa ich výsledkov, u očného lekára strávite so šťastím iba celý jeden deň…
Vyrátal som, že ak maródujete dva týždne, okrem nočného oddychu strávite v teple svojho domova iba dvadsať hodín a tridsaťdva minút. Tento čas vám môže spríjemniť napríklad televízne vysielanie, z ktorého sa dozviete, že lekári opäť chystajú štrajky za zvýšenie svojich platov, kým zdravotná poisťovňa zahmlieva priestor tvrdeniami, že možno lekárom nedá ani toľko, koľko si zaslúžia, a lekárnici sa oháňajú požiadavkami ešte výraznejšej spoluúčasti pacienta na platení liekov.
Teda – ak ste zdraví, môžete s nadšením rozprávať o vymoženostiach ranokapitalistického zdravotníctva. Ak zdraví nie ste, tak jednoducho máte smolu. Nanajvýš si môžete spomenúť, ako ste kedysi pred Vianocami stáli vo frontách na mandarínky. Ale, prosím vás, nespomínajte na to s láskou!
