Významnou súčasťou života odbojárskej obce Slovenska sa v druhej polovici 90. rokov stala príprava a prezentácia dlhodobého projektu výstav Slovensko – V boji za slobodu. Výstavný celok úspešne obstál počas ústredných osláv 55. výročia SNP v Bratislave a Banskej Bystrici (1994), o rok na to v Prahe v rámci osláv 55. výročia ukončenia 2. svetovej vojny a oslobodenia Československa, ako i v Budapešti (1996) a vo Varšave (1998).
Úspechy týchto podujatí garantovali aktivity Klubu výtvarných umelcov a teoretikov (KVUT) pri SDĽ, v závere roka 2000 sa vytvorilo občianske združenie a výtvarný spolok, ktorý združil aktív výtvarných umelcov aj nad rámec politických strán. Svoju činnosť sústredil najmä na realizovanie uvedenia výstavného celku najprv na pôde Národnej rady SR a vo finálnom tvare v Moskve.
Pochopenie prezidenta
Už v čase príprav prevzal nad moskovským uvedením výstavy morálnu záštitu minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan a 15. októbra 2001 prijal jej organizátorov a vystavujúcich umelcov s čestným predsedom KVUT profesorom, akademickým maliarom Orestom Dubayom prezident Rudolf Schuster, ktorý reagoval na podnet netradične – nie gestorstvom, ani záštitou, ale aktívnym zastrešením a konkrétnymi krokmi v príprave moskovskej výstavy. Preto sa slávnostné otvorenie odvíjalo v rámci oficiálnej návštevy slovenského prezidenta v Ruskej federácii. Konalo sa 11. novembra na pôde Slovenského inštitútu v Moskve. So slávnostným príhovorom o slovensko-ruských kultúrnych vzťahoch vystúpil minister Kukan. Vzápätí oslovil prítomných predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Karol Schwarz, ktorý odovzdal ruským frontovým spolubojovníkom dar – štúdiu Pamätníka SNP a oslobodenia mesta Hlohovec od akademického sochára Ľudovíta Gogu.
Výstava Slovensko – V boji za slobodu s podtitulom Slavín potrvá v Moskve po predĺžení do 15. januára 2002. Má výnimočné parametre a hodnotové stránky. Obsahuje súbor autentických výtvarných diel z rokov 1944 až 1946, teda priame ohlasy z čias Povstania a oslobodzovania Slovenska, ktorý vznikol z diel z fondov Galérie mesta Bratislavy, zo súkromných zbierok, z fondov Múzea M. Benku a z vlastníctva redakcie SLOVO. Jej súčasťou sú viaceré víťazné maľby z medzinárodných a domácich výtvarných súťaží, ako aj diela autorov, ktorí čerpali z ruských a sovietskych antifašistických podnetov. Portrétny part výstavy spočíva na dielach T. Baníka – na portrétoch A. Dubčeka a L. Ťažkého, ako i na podobizniach L. Snopeka (P. Bielik, A. S. Puškin).
Slovenskú maľbu prezentuje 72 originálov od 40 autorov, sochárstvo 20 a grafiku 23 autorov. Tvorí ho tiež rozsiahla časť zverejňujúca tvorbu 57 autorov z oblasti úžitkovej grafiky (výtvarné návrhy štátnych symbolov a bankoviek SR), ilustrátorskej a plagátovej tvorby, tvorby z oblasti medailí a mincí, scénografiu, známkovú tvorbu a odborné a umenovedné publikácie. Do výstavného celku sa včlenila kolekcia medailí ruského výtvarníka, architekta A. A. Savina, zobrazujúca architektonické dominanty Moskvy, ktorú realizovali v kremnickej mincovni a je venovaná 850. výročiu prvých písomných správ o ruskej metropole.
Spojivá s ruským umením
Ďalšie hlbšie slovensko-ruské spojivá naznačujú faksimile Kyjevských listov reštaurátora I. Galamboša, tvorba venovaná cyrilo-metodskej tradícii (J. Kulich, M. Polonský), ako aj dielo Jozefa Fabiniho Pocta Majstrovi Pavlovi z Levoče a italizujúce črty stredovekých architektúr Kremľa. Výtvarným synonymom výstavy sa stala ruža, grafický motív z tvorby O. Dubaya. Motívy bojov o Duklu, o Kótu 534 A. Smažila vítajú návštevníkov vo vstupnej časti výstavy spolu s Kulichovou skulptúrou Juraja Jánošíka.
Výstava zdôrazňuje symbolickosť bratislavského Slavína, jeho pomníkov a padlých, ako aj slávu osobností a hodnoty života slovanských národov. Druhý, mimoriadne vzácny súbor tvoria výtvarné symboly nového štátu v srdci Európy. A, samozrejme, aj vklad viacerých, dnes už pozoruhodných výtvarníkov strednej a mladšej generácie.
Po vernisáži výstavy završovalo protokol podujatí v Moskve slávnostné uvedenie divadelnej hry slovenského dramatika Osvalda Zahradníka Doletíme do Milána na scéne Moskovského dramatického divadla N. V. Gogoľa. Hra mala spontánny úspech. Škoda, že pre slovenského diváka je dosiaľ neznáma. Hodnotenia podujatí z oblasti kultúry nenechali na seba dlho čakať – na pôde Kremľa ocenili aj vzťahy a kontakty v oblasti kultúry. Akceptovalo sa, že sa energicky rozvíjajú.
