Keď sledujete vyjadrenia predstaviteľov rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi o zákaze nedeľného predaja, zistíte, že zrejme nemajú jasno v elementárnych veciach z Biblie a zo židovskej a kresťanskej histórie. Alebo ich vedome ignorujú, prípadne prekrúcajú. Hovorca Konferencie (katolíckych) biskupov Slovenska Marián Gavenda vyhlásil, že „nedeľa, siedmy deň, ktorý je posvätný, je faktor spoločný pre židovské náboženstvo aj všetky kresťanské cirkvi“. Nedeľa však nikdy nebola pre židov siedmym dňom v týždni. Tým je sobota – sabat, ktorý Boh podľa Starého zákona posvätil. Tento systém týždňa prevzali i raní kresťania (čo boli najmä Židia, ktorí však verili, že Ježiš je mesiáš), no s tým rozdielom, že okrem sabatu oslavovali nedeľu na počesť Ježišovho zmŕtvychvstania. Postupom času sa v kresťanstve od slávenia soboty upustilo. Slávnostným dňom sa stala nedeľa, ale nevnímala sa ako siedmy deň. Práve tak ako pre židov bol to prvý deň v týždni. Všeobecne medzi slovanskými národmi sa však za prvý deň považuje pondelok. Sľubovaná odluka od roku 1989 V pastierskom liste, čo je samozrejme vnútorná záležitosť rímskokatolíckej cirkvi, sa o. i. píše: „Ani jeden kresťan katolík, nik z nás, nemá bez vážnej príčiny vynechať nedeľnú svätú omšu… Katechizmus Katolíckej cirkvi stanovuje: Preto tí, čo si vedome a dobrovoľne neplnia túto povinnosť, dopúšťajú sa ťažkého hriechu.“ Jedna vec je strašiť svoje ovečky ťažkým hriechom, druhá presadzovať cirkevné záležitosti v spoločnosti aj u inovercov a nevercov. Toto však nie je nič iné, ako zámer zasahovať prostredníctvom štátu, ktorý by mal byť podľa ústavy ideologicky a nábožensky neutrálny, do záležitostí iných cirkví a náboženských spoločností. Na Slovensku totiž existuje i židovská komunita, ktorá správne podľa Biblie slávi siedmy deň v sobotu, a islamská, ktorá slávi piatok, i keď z iných dôvodov. Prečo by sa malo týmto ľuďom zákonom na základe kresťanského zvyku nariaďovať, aby v nedeľu nepracovali, keď je to pre nich pracovný deň? Takéto napätia by nemuseli byť, keby sa zrealizovala od novembra 1989 sľubovaná odluka cirkvi od štátu. Podľa Biblie samotný Kristus a jeho učeníci robili cez sabat činnosti v rozpore s vtedajšími zvykmi a na kritiku Ježiš reagoval: „Syn človeka je pánom i soboty… V sobotu sa smie dobré robiť.“ Podstata totiž netkvie v tom, kedy sa čo robí, ale čo sa robí. Ak je to čosi, čo nie je zlé, niet dôvodu, prečo by sa to nemohlo robiť i v nedeľu. Ak sa hovorí o slávení nedele ako dňa Pána, rozhodne by to nemalo byť tak, že sa ide do kostola a nič sa nerobí. O tom, ako kto oslavuje Pána, rozhoduje každodenný život vo vzťahu k ľuďom. Ak veriaci tvrdia, že žijú pre Pána, tak to má znamenať, že žijú pre druhých a pre spoločnosť, čo sa však o všetkých cirkvách, financovaných štátom, nedá povedať. Ak sa má nedeľa sláviť i tým, že sa nebude predávať, neumožní zarobiť si tým, ktorí s prácou v ten deň nemajú problém. Prečo potom pracujú kňazi? Keby slúženie bohoslužby bola forma slávenia nedele, neexistuje dôvod, prečo by za to mali dostávať od štátu plat, ktorý poberajú i z tých peňazí, čo sa odvedú v podobe daní z nedeľných predajov. Tým, že dotyčné cirkvi dostávajú stabilnú a čoraz väčšiu finančnú podporu od štátu, teda z daní všetkých ľudí, nielen svojich veriacich, tak ich zrejme netrápi, že zákazom predaja v nedeľu by v konečnom dôsledku klesol príjem štátu na úkor financovania iných oblastí. Komické argumenty Dotyčné cirkvi sa odvolávajú i na praktiky v západnej Európe, najmä v Rakúsku a Nemecku. No EÚ už pripravuje novú smernicu, ktorá postavenie nedele ako dňa pracovného pokoja výrazne neguje. Tieto tendencie sa prejavujú už aj v NSR, kde silnie volanie obchodníkov i spotrebiteľov po odbúraní tradičných obmedzení predaja v sobotu a nedeľu. Najkomickejšie sú však argumenty, podľa ktorých obchod v nedeľu – ako hovorí napríklad generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Július Filo – je „činnosťou, ktorá vytrháva otcov a matky z rodín a ktorá znemožňuje využiť nedeľu ako deň pre rodinu a duchovný život“. A podľa spomínaného pastierskeho listu sa „súčasná rodina dostala do krízy a jednou z príčin je znesvätenie nedele, rozbitie rodinného spoločenstva“. Ide o nezmysel. Existencia nejakého obchodu nenúti ľudí nakupovať a ani nespôsobuje rozpad rodín. Ak môžu byť všetci členovia rodiny v nedeľu spolu, tak môžu spoločne prežiť čas, no o situácii v rodine nerozhoduje len to, či a koľko sú spolu, ale najmä kvalita vzťahov. A tie sa budujú každý deň, nielen v nedeľu. Či ostatné dni už nie sú dňami, keď existuje rodina a keď môže spoločne tráviť čas s Bohom? Zrušenie nedeľného predaja rozhodne ľudí do kostolov nepriláka, najmä ak to má byť nariadené štátnou mocou. Viera je totiž čosi, čo môže vzniknúť a rozvíjať sa len v slobodnom prostredí, pretože to znamená uvedomelé rozhodnutie človeka nasledovať Božiu vôľu. Ak má návštevnosť kostolov vyjadrovať úroveň viery a k dotyčným cirkvám sa na Slovensku hlási okolo 76 percent občanov, tak ide o veľmi nízku úroveň. Rozhodne za to nemôže nedeľný predaj. Ak chcú dotyčné cirkvi zvýšiť návštevnosť omší, budú si musieť urobiť poriadok vo vlastných radoch a vo svojom učení.
