Zaujatie obranných pozícií okolo chránenej osady bolo v januári v juhočeskom Vojenskom výcvikovom priestore Boletice súčasťou prípravy slovenských vojakov na mierovú misiu do Kosova. Päťstočlenný Prvý česko-slovenský prápor, ktorého súčasťou je i stočlenná slovenská rota, bude po prvom marci chrániť v Kosove aj osadu Sekinača. V priestore zodpovednosti spoločného práporu, ktorý má rozlohu 435 km˛, je to posledná srbská enkláva. Pred vojnou v tejto severnej časti Kosova žila asi desatina srbského obyvateľstva. Dnes tu zostalo posledných dvadsaťštyri Srbov – a to práve v Sekinači. Kosovskí Albánci tvoria absolútnu väčšinu, v priestore budúcej dislokácie našich vojakov ich žije 13,5 tisíca. „Opustená stará sedliacka usadlosť Třebovice v boletickom výcvikovom priestore je takmer kópiou kosovskej Sekinače, takže podmienky na výcvik boli skoro ideálne,“ konštatoval mjr. Ivan Kováč, veliteľ 2. roty Prvého česko-slovenského práporu. Jeho rotu tvoria profesionáli z martinského Práporu okamžitej reakcie. Skoro 60 percent Kováčových spolubojovníkov sa už na mierovej misii zúčastnilo. Rovnako ako kapitán Rastislav Rašla, rodený Trnavčan, ktorý už má za sebou ročnú misiu na sýrskych Golanských výšinách. Na Vysokej vojenskej škole vo Vyškove vyštudoval tankový smer a od roku 1994 slúžil v školiacom výcvikovom stredisku pozemného vojska v Martine. V súčasnosti pôsobí v martinskom Prápore okamžitej reakcie vo funkcii veliteľa roty. V Kosove bude vykonávať funkciu zástupcu veliteľa slovenskej roty. Sám hovorí, že to pre neho nebude ľahké obdobie. No nemá na mysli rolu vojaka. „Som otec-čakateľ a náš vysnívaný potomok sa narodí v lete. Je mi ľúto, že tieto mesiace nebudem pri manželke, ale aj ona vedela, že si berie dôstojníka.“ „Situácia v oblasti je z vojenského pohľadu pokojná, no naďalej sú problémom kriminálne aktivity,“ zhodnotil veliteľ spoločného práporu podplukovník Jiří Dragan. V Armáde Českej republiky pôsobí ako veliteľ 73. mechanizovaného „hanáckého“ práporu v Přáslaviciach, z ktorého je zostavená i základná kostra vysielaného českého vojenského kontingentu. Uviedol, že ďalšími hlavnými úlohami Čechov a Slovákov bude zaisťovanie prejazdnosti hlavných ciest i priechodov z Kosova do Srbska, vytváranie bezpečného prostredia pre miestne obyvateľstvo, potlačovanie nelegálnej činnosti či kriminality i podpora ekonomických aktivít v regióne. Prvý česko-slovenský prápor vznikol v roku 2001 na základe medzivládnej dohody iniciovanej ministrami obrany SR a ČR Jozefom Stankom a Jaroslavom Tvrdíkom. Veliteľ práporu podplukovník Jiří Dragan, jeho zástupca major Ivan Kováč spoločne s veliteľom vysielaného kontingentu KFOR podplukovníkom Lubomírom Frkom prevzali 25. januára bojovú zástavu práporu z rúk prezidentov Václava Havla a Rudolfa Schustera počas slávnostného nástupu na námestí v Českom Krumlove. Prítomní boli i ministri obrany Jaroslav Tvrdík a Jozef Stank. Prvá skupina vojakov vycestovala do Kosova 7. februára 2002. Prápor bude pôsobiť v KFOR v rámci mnohonárodnostnej brigády Stred pod britským velením. Susediť bude s prápormi zo Švédska, Veľkej Británie a Francúzska. Slovenskú ženijnú čatu, ktorá doteraz pôsobila v Kosove v brigáde Juh pod nemeckým velením z Kosova stiahnu.
