Febiofest je ojedinelou filmovou udalosťou, veľkým a netradičným kultúrnym podujatím. Jeho riaditeľ a duchovný otec Fero Fenič ho pôvodne profiloval ako prehliadku domácej tvorby v susedných Čechách. Časom sa časť prehliadky presunula aj na Slovensko, čím sa Febiofest stal unikátnou filmovou prehliadkou prebiehajúcou na území dvoch samostatných štátov. Tohtoročná slovenská časť Febiofestu sa koná od 18. februára do 8. marca 2002 v ôsmich mestách, v piatich bratislavských a siedmich mimobratislavských kinosálach. I keď je ponuka filmov oproti minulému roku skromnejšia (67 filmov oproti vlaňajším 85), vďaka veľkej reprízovanosti niektorých titulov – najmä Buena Vista Social Club, Divoké včely, Paralelné svety, Nachové plachty a Voľnobeh – sa počet projekcií vyšplhal na takmer dvesto. Šesťdesiatsedem uvedených filmov bolo, samozrejme, len selekciou z úctyhodnej ponuky českej časti festivalu. Avšak aj napriek menšiemu počtu filmov patrí Febiofest k popredným a najväčším filmovým udalostiam u nás. Je najväčšou prehliadkou zameranou predovšetkým na prezentáciu a popularizáciu filmovej produkcie jedinej národnej kinematografie. Slovenskému divákovi sa tým otvára priestor nielen na zmapovanie kinematografie susedného, nám blízkeho národa, ale aj na porovnávanie, hľadanie príčin, rozdielov a súvislostí súčasného stavu našej a českej kinematografie. To najlepšie z Noviniek českej tvorby To, že medzi priority slovenskej časti Febiofestu patrí predovšetkým prezentácia filmov českej produkcie, sa odráža aj v dramaturgickom profile celej prehliadky. Veď až päť z desiatich programových sekcií bolo zameraných na tvorbu českej kinematografie a takmer dve tretiny uvedených českých filmov mapovalo produkciu posledných dvoch rokov. Najreprezentatívnejšou, najdominantnejšou a divácky najatraktívnejšou bola už tradične sekcia Novinky českej tvorby pozostávajúca zo 17 súčasných snímok. Dramaturgia tejto sekcie potvrdila silu a pomerne vysokú úroveň kinematografie našich západných susedov, ako aj jej neperiférne postavenie na mape súčasnej európskej kinematografie. Svedčí o tom nielen pravdepodobne najočakávanejší film tohtoročného Febiofestu – režijný debut Bohdana Slámu Divoké včely, čerstvo ovenčený hlavnou cenou Tiger Award z 31. MFF v Rotterdame, ale i žánrová, štýlová či tematická rôznorodosť ponúknutých filmov. Podľa českých filmových kritikov sú Divoké včely po Švankmajerovom Otesánkovi (uvedenom na minuloročnom Febiofeste), druhým najlepším a najhodnotnejším českým hraným filmom za rok 2001. Film však dokumentuje aj akési ustrnutie „neoformanovského“ prúdu českej kinematografie v tematicky neveľkom okruhu. Pretrvávanie tohto stavu v ďalších filmoch môže, v zobrazení psychicky (alebo inak) handicapovaného (anti)hrdinu a jeho úniku z jednej bolestnej reality do reality inej, viesť do slepej uličky. K najlepšiemu z tejto sekcie patrili najmä filmy s netradičnou naratívnou štruktúrou a to snímky Nachové plachty a Kytice. I keď sú Nachové plachty označované za dokument, vypĺňajú vďaka originálnemu skĺbeniu epického textu a jeho poetického vizuálneho stvárnenia s dokumentárnym záznamom realizácie ako divadelného predstavenia, skôr priestor na hranici medzi dokumentárnym a hraným filmom. Kytice kameramana a režiséra F. A. Brabca s plejádou českých hviezd upútajú nielen svojou vizuálnou naratívnosťou, citlivým strihom či poetickými, ale aj pôsobivými brutálnymi scénami. Ostatné filmy Sekcia ďalej ponúkla päť celovečerných dokumentov – štvorhodinovú komediálnu esej o českej inteligencii režiséra Karla Vachka Bohemia Docta alebo Labyrint sveta a lusthauz srdca (Božská komédia), Hry prachu študenta pražskej FAMU Martina Marečeka o zasadnutí MMF a Svetovej banky v Prahe, ako aj o protestujúcich antiglobalistoch; časozberný dokument Hľadači pevného bodu Pavla Kouteckého, ktorý počas 12 rokov zachytáva osudy štyroch aktérov Nežnej revolúcie, ďalej autobiografickú výpoveď Jana Němca Nočné hovory s matkou a nakoniec dvojdielny dokument prvej dámy českého filmu Věry Chytilovej Vzlety a pády. Z ostatných hraných filmov tejto sekcie spomeňme ešte komerčný Tmavomodrý svět Jana Svěráka, retromuzikál Filipa Renča Rebeli či film Vladimíra Michálka Anděl Exit, na ktorom spolupracoval aj slovenský kameraman Martin Štrba. V profilovej sekcii Profil tvorcu: Helena Třestíková bolo uvedených päť filmov, ktorých spoločnou témou bolo zachytenie určitého životného príbehu vo vzťahu k plynúcemu času. Třestíková sa predstavila dvoma dokumentárnymi portrétmi. Prvý hovorí o známej predvojnovej českej herečke Lídii Baarovej, druhý o Hede Margoliovej-Kovalyovej, ktorá prežila teror a mučenie koncentračných táborov a po vojne namiesto pokojného života zažila ďalšiu osobnú tragédiu. Tradičná sekcia festivalu To najlepšie z Febia sa zameriava na dva ťažiskové cykly spoločnosti Febio. V cykle Cestománia tento rok predstavili Arménsko, Škótsko, Kašmír a Korziku. Do cyklu GEN (Galerie elity národa) boli tento rok zaradení Lucie Bílá, Jiří Krejčík, Petr Hapka a Ludmila Formanová. Netradičná americká produkcia I keď slovenský Febiofest prednostne zameriavala na prezentáciu českej filmovej tvorby, poskytol v piatich sekciách priestor aj nečeským filmom. V troch sa prezentovali výsostne diela produkcie USA. Nešlo však o typický komerčný variant americkej kinematografie. Práve naopak, v sekcii Praví nezávislí bolo uvedených desať snímok prevažne mladých filmárov, ktorí podporovaní Rockefellerovou a MacArthurovou nadáciou nakrútili v USA a Južnej Amerike filmy stojace mimo oficiálnych amerických trendov. Dominujú tu netradičné dokumenty na témy komunikácie medzi človekom a zvieraťom, súčasná situácia v Juhoslávii, práva menšín a pod. V sekcii HBO uvádza videli diváci päť filmov. Medzi režisérmi, ktorí prijali ponuku realizovať film pre tohto televízneho giganta, sú i Norman Jewison, predstavil sa filmovou verziou albeeovskej divadelnej hry Večera s priateľmi v hlavných úlohách s Denisom Quaidom a Andie MacDowellovou, či Mike Nichols, ktorého film Vtip v hlavnej úlohe s Emou Thompsonovou získal zvláštnu cenu na MFF v Berlíne. Sekcia Div(n)é videofilmy pozostávala z dvoch amerických príspevkov. Film Návrat muža z bažín je pokračovaním neveľmi úspešného Muža z bažín, vďaka ktorému v treťotriednej hororoparódii ožila komiksová postavička Swamp Thing, obhajujúca spravodlivosť a hľadajúca lásku. Druhá snímka Groteska nás zaviedla do bizarného sídla rodiny sira Huga, vášnivého zoológa, v ktorom sa príchodom nového sluhu Fletcha začnú diať zaujímavé veci. Možno príde aj nový Lynch V taliansko-francúzskej sekcii Retrospektíva: Vittorio Gassman sme mohli vidieť deväť skvostov talianskej a francúzskej kinematografie 60. až 80. rokov, v ktorých vytvoril hlavnú úlohu taliansky herec Vittorio Gassman. K jeho najznámejším postavám patria najmä potulný rytier Brancaleone da Norcia (uvedený film Brancaleonova armáda, ktorého mimoriadny ohlas si vyžiadal dodatočnú projekciu), smoliarsky vojak Giovanni (Veľká vojna) či slepý kapitán Fausto (Vôňa ženy). Bonusová sekcia Bonus: Novinky pre filmové kluby obsahovala štyri filmy, ktoré budú v priebehu roka uvedené v distribúcii filmových klubov a artkín – hudobný dokument Buena Vista Social Club slávneho Wima Wendersa, komédia Voľnobeh slovinského režiséra Janeza Burgera, Kandahár z afgánskeho prostredia. Prekvapením prehliadky má byť 8. marca uvedená predpremiéra filmu Mulholland Drive kultového Davida Lyncha. Popri nádielke kvalitných filmov priniesol tohtoročný Febiofest i otázniky nad budúcoročnou podobou tejto ojedinelej prehliadky. Festival sa totiž každoročne potýka s finančnými i organizačnými problémami, čo prinútilo jeho riaditeľa Fera Feniča k vyhláseniu, že tento ročník je v takejto rozsiahlej podobe posledným. Uvažovalo sa dokonca o zrušení jeho slovenskej časti, pretože Štátny fond na rozvoj a podporu českej kinematografie ČR na prehliadke neparticipuje, hoci ide o najväčšiu prezentáciu českej kinematografie v zahraničí. Fenič však ocenil vklad slovenských organizátorov (ASFK a SFÚ), preto by sa 10. Medzinárodná prehliadka filmu, televízie a videa Febiofest 2003 mala konať i na Slovensku. Veď český film má koniec – koncov na Slovensku nemalé zázemie a z veľkej miery supluje nedostatok pôvodnej slovenskej tvorby.
