Najpríťažlivejšia žena ukrajinskej politiky Julia Tymošenková utrpela koncom januára poranenie hlavy a hrudného koša po čelnej zrážke svojho mercedesa s protiidúcim žigulíkom. Preferencie jej subjektu Blok Julie Tymošenkovej (BJUT) bezprostredne stúpli z januárových 2,3 na februárových 7,7 percenta. Nik nemôže tvrdiť, že prudký nárast preferencií tejto z podvodov obviňovanej a provládnymi médiami očierňovanej expremiérky (BJUT môže v angličtine pripomínať slovo „pekná“, no v ruštine znamená „bijú“) súvisí s empatiou respondentov k zranenej krásavici. Napokon, aj premiér Anatolij Kinach, šéfujúci provládnemu bloku Za jednotnú Ukrajinu (ZJU), sa v januári objavil na televíznych záberoch zo zakladajúceho zjazdu tohto centristického subjektu so zaviazaným čelom po autohavárii a preferencie ZJU sa nezvýšili. Problémy s médiami Príčinu náhleho preferenčného skoku Tymošenkovej možno vidieť skôr v tom, že sociologické prieskumy rôznych inštitúcií na Ukrajine sa od seba dosť líšia a navyše sa sexsymbolu ukrajinskej politiky podarilo preniknúť na televíznu obrazovku, čo jej väčšinou prináša nárast priaznivcov. Práve obmedzovanie prístupu opozičných kandidátov k médiám patrí medzi najčastejšie výhrady zahraničných pozorovateľov ohľadne regulérnosti predvolebného boja na Ukrajine. Misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) už poskytla ústrednej volebnej komisii informáciu o takomto porušovaní práv. Podľa tejto správy v informačných programoch na štátnom televíznom kanáli UT-1 jednoznačne prevláda proprezidentský blok ZJU. Podľa predsedu Parlamentného zhromaždenia OBSE Adriana Severina, ktorý pred týždňom navštívil Ukrajinu, voliči neveria v možnosť uskutočnenia čestných a demokratických volieb. Hlavnou príčinou vysokej úrovne nedôvery je podľa neho nevyvážené informovanie o programoch a činnosti volebných subjektov v ukrajinských médiách. Osem hlavných politických a finančno-priemyselných skupín viac či menej napojených na mocenskú špičku okolo prezidenta vie svoj vplyv v médiách veľmi dobre využívať, a preto tie najjednoznačnejšie opozičné subjekty (BJUT a Socialistická strana Ukrajiny) len ťažko dostávajú priestor na prezentáciu. Nežiaduci superman Zatiaľ čo pre mužskú časť potenciálneho voličstva predstavuje politický sexsymbol Julia Tymošenková, pre ženskú má tento imidž bývalý premiér Viktor Juščenko, ktorý je dnes lídrom bloku Naša Ukrajina (NU). Bývalého guvernéra Národnej banky Ukrajiny dosadil prezident Leonid Kučma v roku 1999 do premiérskej funkcie, aby vylepšil stav upadajúcej ukrajinskej ekonomiky a upokojil medzinárodné finančné inštitúcie (Juščenko bol hlavným vyjednávačom s Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou). Faktom je, že výborný finančník pre krajinu zabezpečil dvojročný ekonomický rast, ktorý roku 2001 predstavoval 9 percent a inflácia za prvý polrok vlani nepresiahla 5 percent. V Kyjeve vyrástlo množstvo kaviarní, reštaurácií a obchodov, stavali sa budovy firiem aj obytné domy. Vytunelovávaný štát zrazu začal vyplácať ľuďom zadržiavané mzdy a v krajine sa objavil spotrebiteľský trh. Juščenkova reforma však priniesla sprievodné javy, ktoré sa nepozdávali dvom vplyvným politickým skupinám, a tak parlament mladého premiéra v apríli 2001 odvolal z funkcie. Problém bol v tom, že Juščenko dal do poriadku rozpočet tak, že poodtínal chápadlá oligarchov vyciciavajúce štátne prostriedky. Každý z oligarchov tak v roku 2000 prišiel priemerne o sto miliónov dolárov. Nespokojné boli tiež sily (prítomné aj medzi oligarchami) naviazané na Moskvu. Ukrajina totiž dlhovala za ruský plyn 1,4 miliardy dolárov a Rusko chcelo situáciu riešiť spoločnou správou plynovodu, kontrolou vstupu aj výstupu z potrubia, no tiež všetkých technických odvetví. Juščenko takúto kontrolu významnej súčasti ukrajinskej ekonomiky diplomaticky (jeho vyjadrenia i postupy sú vždy diplomatické, pre čo ho mnohí obviňujú z nedôraznosti) odmietol. Juščenkova alternatíva Mnohí ukrajinskí podnikatelia si uvedomili, že zbližovanie s Európskou úniou, presadzované mladým premiérom, síce môže v konečnom dôsledku oslabiť ich ekonomické, a tým i mocenské postavenie v krajine, no zároveň môže v prechodnom období priniesť rôzne finančné zisky v podobe grantov, dotácií či pôžičiek a investícií. Preto sa časť oligarchov a štátnych úradníkov pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami pridala na Juščenkovu stranu, a tak svojimi peniazmi a kontaktmi doplnili rad ďalších osobností a politických strán, ktoré sa zapojili do Juščenkovho bloku Naša Ukrajina (NU). Pikantné pritom je, že hoci Juščenko chce obmedziť vplyv oligarchov a klanov, niektorí predstavitelia veľkého biznisu (Porošenko, Červonenko atď.), ako aj vplyvný donecký klan predstavovaný v bloku NU Stranou regiónov Ukrajiny, môžu pokojne jeho politický subjekt podporovať. Politológ a šéfredaktor časopisu Polityčna dumka Volodymyr Polochalo (práve jeho Centrum politickej analýzy v prieskumoch preferencií akousi náhodou priznáva Julii Tymošenkovej oveľa väčšie percentá ako ostatné inštitúty) označil Juščenkov blok za „etickú opozíciu“, ktorá chce zmeny dosiahnuť bez boja, dobrovoľnou samoobnovou vládnucej politickej špičky. Od spolupráce s Tymošenkovou, ktorá vo svojich vystúpeniach vyzýva voličov aj na podporu opozičných socialistov a Našej Ukrajiny, sa Juščenko v podstate dištancuje. Rozhodnutie nespájať sa s ňou objasňuje tak, že jej blok je opozičný, zatiaľ čo jeho blok nie je ani provládny, ani opozičný, ale predstavuje konštruktívnu alternatívu s nebojovým a neradikálnym programom. Trójsky kôň Leonida Kučmu? Napriek viacerým vyjadreniam namiereným proti „skorumpovanej vertikále moci, pre ktorú je normou tieňová ekonomika a tieňová politika“, čo sa logicky chápe ako útok na oligarchov podporujúcich prezidenta Kučmu, viacerí politológovia tvrdia, že myšlienka bloku Naša Ukrajina sa zrodila v Kučmovej hlave. Prezident opäť potrebuje pred Západom imidž reformátora, ktorý síce má nejaké demokratické chyby, no rešpektuje vôľu ľudu a neodmieta napriek prepojeniu s Moskvou príklon k Európskej únii. Juščenko je už dnes víťazom nad Kučmom vďaka svojej mladosti a perspektívnosti (o schopnosti ani nehovoriac) a mnohí v ňom už dnes vidia budúceho prezidenta. Zatiaľ však jeho čas nenastal a Kučma nemieni bojisko len tak ľahko opustiť. Stratégia i taktika prezidenta sú priehľadné. Rozhodujúce preň budú želiezka v ohni a tajný tromf. Oproti opozičným socialistom (SPU) má „svojich“ sociálnych demokratov zo SDPU(O), oproti Tymošenkovej BJUT má až dvojitú ženskú konkurenciu – stranu Ženy za budúcnosť (ŽZM), ktorej líderka má blízky vzťah ku Kučmovej manželke, a blok „progresívnej socialistky“ Natalije Vitrenkovej. Navyše treba k proprezidentskému bloku ZJU priradiť aj oligarchickú Stranu zelených (SZ). Podľa marcových preferencií je na čele NU s 23,9 %, nasledovaná komunistami so 16,8 %, no za nimi už nasledujú SDPU(O) s 8 a ZJU so 7 percentami, zelení s 5,5 a ŽZM s 4,1. Pre vstup do parlamentu treba prekročiť 4 percentá hlasov. Pritom však nemožno zabúdať (a to je spomínané želiezko v ohni), že len polovica poslancov parlamentu vzíde z tohto súboja. Druhých 225 zo 450 poslancov budú tvoriť kandidáti zvolení vo väčšinových individuálnych volebných obvodoch. Tu sa môže Kučma oprieť o predstaviteľov miestnej moci, ktorí svojmu najvyššiemu nadriadenému budú chcieť hlásiť tie najpríjemnejšie výsledky. Prezident si na poslednú chvíľu chce úspech provládnych síl poistiť korumpovaním potenciálnych voličov. Do 31. marca majú obyvateľom postihnutým následkami černobyľskej havárie vyplatiť dosiaľ nevyplatených 680 miliónov hrivien (128 miliónov dolárov) a súčasne má vláda od 1. apríla zvýšiť takmer 14 miliónom dôchodcov penziu o 10 percent. Už dnes je však jasné, že proprezidentské sily potrebujú na vytvorenie stabilného parlamentu partnera. Prvý variant vývoja preto hovorí o spolupráci kučmovských síl s Juščenkovým blokom. Ak sa to nepodarí, príde na rad dohoda s komunistami. Tu by však muselo dôjsť k dohode o obsadení prezidentského kresla po voľbách v roku 2004. Tretí variant smeruje skôr k nestabilite a hľadaniu kompromisných riešení s neistým ukončením tohto provizórneho stavu. Terminátor Kučma to má dobre vymyslené, no mal by si uvedomiť, že vývoj býva neraz nečakaný…
