Jednou z tých, ktorí sa zaoberajú rómskou problematikou, je aj splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Klára Orgovánová. Často musí odburávať predsudky o Rómoch, s ktorými sa pri svojej práci stretáva. Veľa ľudí hovorí: „Nie som rasista, ale s Rómami sa nedá žiť pre zlé skúsenosti s nimi.“ Čo si o tom myslíte? – Už toto vyjadrenie nesie znaky skrytého rasizmu – s Rómami sa nedá žiť. Podstata celého problému spočíva v tom, že nie s Rómami ako národnostnou menšinou, ale s určitými ľuďmi sa nedá žiť. Niekomu prekážajú zlodeji, inému narkomani, ďalšiemu chovatelia psov. Vždy ide o určitú skupinu ľudí, ktorá je nositeľom určitých znakov. No nemôžete zovšeobecniť nijakú skúsenosť, ktorá by sa dotýkala všetkých Rómov. Keď vám niekto povie, že s Rómami sa nedá žiť, spýtajte sa ho, prečo. Potom vlastne zistíte, že uvedie dôvody, pre ktoré by sa s tými istými ľuďmi nedalo žiť, aj keby neboli Rómovia. Často počuť, že Rómovia páchajú kriminalitu, všetci sú nezamestnaní, zničia, čo dostanú. Čo by ste na to odpovedali? – Sú to médiá, ktoré denne upevňujú vo verejnosti tento názor. Kriminalitu páchajú tak Rómovia, ako Maďari, Slováci, či iní, ktorí žijú na tomto území. Nie je to špecifický znak národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny. Krádeže zemiakov tvorili len zanedbateľné percento krádeží, ktoré boli v danom roku. Dnes, keď už nič nie je „ničie a zároveň všetkých“, je situácia vyostrenejšia, viac medializovaná a na počudovanie – ešte mnohé médiá hľadajú kolektívneho vinníka – a tak majú Rómov. Viete si predstaviť podobnú medializáciu krádeží áut? Tých prípadov v danom roku je zaznamenaných oveľa viac a nik nepíše titulky typu: Organizovaná skupina piatich Slovákov za týždeň ukradla dvadsaťosem áut. Problém krádeží zemiakov vo vzťahu k osadám spočíva v niečom inom – je tam chudoba, hlad a na druhej strane oveľa prirodzenejšia spätosť osadového človeka s prírodou, volá ho k tomu, aby si pri živobytí pomohol „plodmi zeme“ – nielen zemiakmi, kukuricou, ktorú nenasadil, ale aj zberom húb, čučoriedok, brusníc… Samozrejme, problém má viac uhlov pohľadu, no nemôžem súhlasiť s tým, že všetci Rómovia ako národnostná menšina nesú znaky kriminality, nezamestnanosti, nevzdelanosti a podobne. Vidíte nejakú šancu na zlepšenie života Rómov? – Keby som nejakú šancu nevidela, nebola by som prijala miesto splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. Zlepšiť treba situáciu v tých komunitách, ktoré žijú v osadách, často bez pitnej vody, elektriny, prístupovej cesty k chatrčiam, kde v zime mrzne voda v pohári, ľuďom, ktorí v živote neprekročili hranice obce a našu pomoc akútne potrebujú. Pomôcť musíme aj deťom a mládeži – ak ich nepodchytíme teraz a nevytvoríme im podmienky, aké potrebujú, v budúcnosti sa zaradia do radov nezamestnaných a situáciu budú iba zhoršovať. Týmto deťom treba ukazovať iný – lepší spôsob života. Pomoc obciam, ktoré majú osady, bývanie, zamestnanosť a vzdelávanie, zdravie Rómov – to sú problémy, ktoré treba riešiť komplexne, a to sú zásadné úlohy, ktorých koncepciu pripravil môj tím ľudí na rokovanie vlády. Doteraz som mohla pomôcť príspevkom na postavenie príjazdovej komunikácie, na vybudovanie studne. No je to jednorazová pomoc, ktorá nikam nevedie a môže zlepšiť situáciu len dočasne.
