Na poslednej schôdzi parlamentu mi nedalo a začal som prezerať prezenčnú listinu poslancov. To meno tam bolo. Prišlo mi na um, že ak by ho niekde na svete konečne našli, museli by ho dopraviť do budovy NR SR. Keďže je na zozname, má právo i povinnosť plniť si úlohy vyplývajúce z mandátu. A to napriek tomu, že Ivan Lexa, lebo o ňom je reč, sa osobne i s aktivitami pri riadení SIS pričinil o to, že Slovensku v jeho predvstupových fázach do NATO a EÚ riadne zavaril. Za jeho dlhočiznej neprítomnosti sa predsa len čosi stalo, prestali mu poukazovať poslanecký plat. Príčina asi bola jednoduchá, nevedeli, kam mu ho posielať. Po nejaký čas uvedomelí občania oznamovali polícii, že ho videli, a tak sa viacerí páni pri tele s fúzmi a okuliarmi dostali do nepríjemností. Našli ho až po oficiálnom oznámení, že sa posledná schôdza terajšieho parlamentu skončila, kdesi na druhom konci zemegule. Vzhľadom na svoju poslednú funkciu si počínal amatérsky, preukázal sa tak mizerne sfalšovaným pasom, že to spoznal aj juhoafrický policajt. Je to náhoda, že sa vynoril z neznáma práve tesne pred začiatkom volebnej kampane? Ak ho napokon dopravia sem, zistia sa dve nepríjemné veci. Až do októbra ho chráni poslanecká imunita, tá však potom prestane platiť. Horšie je, že parlament neodhlasoval ústavný zákon o zrušení amnestií, ktoré ho tiež chránia. Ostatne, ako málo dokáže polícia a súdy v niektorých prípadoch, ukazuje dianie okolo jeho straníckeho šéfa. Platí tu povestná zásada: ,,Viem, že vy všetci viete, že ja viem. Veď som bol na čele úradu, ktorého cieľom je, okrem iného, zhromažďovať aj diskrétne informácie.” Zopakuje sa aj v tomto prípade história s predvolaním na políciu, oneskoreným príchodom a odmietnutím vypovedať? A ak by sa to predsa len stalo, prihorúca strela znova odštartuje na opačný koniec našej planéty. Čo však zase na to povie Európa?
