Ako v cudzine žijúci občan SR, dodržujúci zákony svojej vlasti, som sa dozvedel o novele Trestného zákona. Na jej základe by sa mali trestať tí, čo verejne vyjadrujú svoj názor (napríklad tým, že prejavujú sympatie k myšlienkam označovaným za komunistické) a ktorí schvaľujú alebo ospravedlňujú „zločiny komunizmu“, a to trestom odňatia slobody až do troch rokov. Bol by som veľmi rád, keby ma iniciátori tohto zákona, tí, čo zaň hlasovali, a ústavní činitelia, ktorí ho podpíšu, láskavo oboznámili so znakmi skutkovej podstaty tohto trestného činu a so spôsobom, ako sa dá vyhnúť jeho spáchaniu. Zaujímala by ma najmä definícia komunizmu, na základe ktorej sa bude tento zákon uplatňovať, teda, či sa zaň považujú aj názory francúzskych komunardov z roku 1871, prvokresťanský komunizmus, prípadne i komunitný spôsob života amerických menonitov a iných spoločenstiev – komún. Bol by som rád, keby vymenovali, čo všetko sa považuje za zločiny komunizmu. Či len protiprávne väznenia a popravy, PTP, nezákonné habanie súkromného majetku, zatváranie kláštorov, alebo aj zakladanie tovární po 2. svetovej vojne, škôl, divadiel a múzeí, výstavba sídlisk s desaťtisíckami bytov, zriaďovanie nemocníc, odstránenie nezamestnanosti, všeobecne bezplatné zdravotnícke služby, letné tábory detí a pod. Nepochybne by mali naši zákonodarcovia predložiť aj úplný zoznam bývalých i súčasných komunistov, aby som vedel, s ktorými osobami smiem verejne sympatizovať a s ktorými nie, resp. ktoré mám odsudzovať alebo chváliť. Ako príklad uvádzam mená politikov, o ktorých nie som si istý, aký postoj k nim mám zaujať bez toho, aby som sa nedostal do konfliktu so zákonom a neskončil za mrežami: Rudolf Schuster, Jozef Migaš, Michal a Roman Kováčovci, Eduard Kukan, Peter Weiss, Robert Fico, Pavol Rusko, Árpád Duka-Zólyomi, József Kvarda, Marián Andel, či Jozef Tuchyňa. Mohli by mi naši ústavní činitelia oznámiť, či je dovolené prednášať, publikovať alebo ináč propagovať nesmrteľnú báseň slovenského poeta Mikuláša Dzurindu Ódu na Víťazný Február? A tiež, či je dovolené tak robiť aj s dielami Dominika Tatarku, Františka Hečku, Ladislav Mňačku, či Miroslava Válka. Na Adama Smitha, Friedricha Engelsa, Karola Marxa či nedajbože Vladimíra I. Lenina sa nepýtam, lebo viem, že nielen propagovať, ale aj čítať diela arcikomunistov je zakázané a v slušnej demokratickej spoločnosti nevkusné. Bude sa chápať ako zločin i tlmočenie vlastného názoru, vrátane prejavu sympatie k nejakej filozofickej škole, k určitému svetonázoru, sociálno-ekonomickému modelu, či politickej orientácii? Rád by vedel aj meno a adresu úradu, ktorý rozhodne o tom, aký prejav bude napĺňať skutkovú podstatu predmetného trestného činu. Predpokladám, že taká inštitúcia bude celkom neomylná a v úplnej zhode s dokonalou demokraciou predpíše, ktoré názory sú správne a ktoré nie, ktoré sa smú vyjadrovať a za ktoré sa bude trestať. Tým sa vyhneme veľmi nezdravej a demokraciu ohrozujúcej pluralite názorov. Skromne si dovoľujem navrhnúť zriadenie Ústredného výboru pre formulovanie a šírenie správnych názorov, ktorý zabezpečí dokonalé fungovanie demokracie na Slovensku. Som presvedčený, že po obdržaní žiadanej informácie sa dokážem vyhnúť spáchaniu trestného činu prejavu nesprávnych názorov a sympatií a naďalej zostanem bezúhonným občanom demokratickej SR pod múdrym vedením rodnej SDKÚ. S pozdravom ,,So Spojenými štátmi americkými na večne časy a nikdy inak!“ ostáva Váš poslušný občan z Kanady JUDr. Jan Zvalo
