Môžeme byť radi, že sa známy publicista, dlhoročný televízny komentátor a neskôr novinár Pravdy Leo Moravčík neuspokojil uverejňovaním svojich reportáží z Číny v médiách, ale že sa odhodlal spísať knihu Čína na dlhom pochode. A nielenže ju napísal, ale Rudolf Belan, ktorý má nos na dobré a zaujímavé tituly, ju aj vydal vo svojom nakladateľstve Belimex. Tajomstvo dobrého zážitku z čítania jeho knihy spočíva v tom, že prináša množstvo informácií o pozoruhodnej krajine, ktorá musí uživiť 22 percent obyvateľstva zemegule, pričom disponuje iba 7 percentami ornej pôdy. Na dôvažok jej pribudne každý rok asi 14 miliónov nových hladných krkov. S Čínou sa však spája aj mnoho úsmevných informácií. A tak sa z knihy napríklad dozvieme, že roľník Che Sia – lin vysoko v horách Jun – nanu môže vymeniť v miestnej pálenici obilie za pálenku – dovolím si povedať, že v pozoruhodne výhodnom výmennom kurze: za 15 kíl obilia dostane 5 litrov páleného. Alebo novinárovi Moravčíkovi neušlo ani to, že v Šanghaji v hoteli Cathay podávali ku káve noviny vyhladené horúcou žehličkou. Nevdojak sa vkráda otázka, či by takáto metóda pomohla novinám na Slovensku, ktoré naháňajú čitateľov čoraz plytkejším bulvárom s nie práve veľkým úspechom. Krajina na dlhom pochode Pravda, Čína je dnes predovšetkým obrovská dielňa reforiem, v stálom pohybe sa formujúca ,,socialistická trhová ekonomika“, ako nazval Tang Siao – Pching hľadanie nových modelov vývoja spoločnosti najmä v ekonomickej a sociálnej oblasti. O tom všetkom sa hovorí v textoch príznačne nazvaných Dlhý pochod Námestím nebeského pokoja, Kremíkové údolie Číny, Výkladné skrine reformy alebo Veľký skok – k prosperite. Zložité, dramatické a zväčša úspešné cesty čínskych reforiem vedú Moravčíka azda k trochu špekulatívnej, ale nie nevhodnej a samozrejme otvorenej otázke nad reformami, ktoré sa u nás začali v dávnom roku 1968: Kde sme mohli byť, nebyť ich násilného prerušenia v auguste spomínaného roku a potom v nasledujúcom období? Reformy v Číne dosiahli neuveriteľné rozmery a najmä výsledky. Mnohí hovoria v tejto súvislosti o nezvyčajnej a zaujímavej symbióze komunizmu a kapitalizmu. Autor sa však neponára do nejakých teoretických analýz tejto reality a pravdu povediac ani nám to nechýba, lebo život aj tak prináša nové a nové zmeny a skôr by nás malo zaujímať, v čom konkrétne spočívajú úspechy čínskych reforiem. Zrejme aj v tom, že v rozvojovej zóne v Tiencine si dnes možno vybaviť povolenie na podnikanie – domáci i zahraničný záujemca – za 48 hodín pod jednou strechou. Bez korumpovania úradníkov, normálnou administratívnou cestou. Nezabudnuteľné sú Moravčíkove kulinárske exkurzy rámcované zážitkom z reštaurácie nazvanej Zbohom, zdravý rozum. A to isté by sme mohli povedať o poznatkoch z medicíny vrcholiacich múdrou diagnózou profesora Čanga, ktorý po dlhých dišputách o rozličných metódach liečby, zrozumiteľne a jasne dešifruje príčinu bolesti v autorovom kolene: ,,Do kolena vám vošlo zlo.“ Moravčíkova kniha je príťažlivá aj na výzor. Jedným z najšťastnejších nápadov grafika Pavla Blaža bolo spojiť pohľad na Veľký čínsky múr, jedinú stavbu na Zemi, ktorú možno identifikovať aj zo vzdialeného vesmíru, s výrokom Henryho Kissingera: ,,Keď sa Američana opýtajú na historickú udalosť, povie konkrétny dátum. Keď Číňan opisuje svoju históriu, umiestňuje ju do dynastií. A zo štrnástich dynastií prinajmenšom osem trvalo dlhšie ako celé dejiny Spojených štátov“.
