Zmyslom prechodu kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávu by malo byť priblíženie výkonu moci občanovi. Ak sa však neberie ohľad na špecifické podmienky, výsledok býva opačný. Školy a školské zariadenia, ktoré sa nestali samostatnými právnymi subjektmi, prešli priamo pod obec. Tá sa stala zamestnávateľom so všetkými kompetenciami i povinnosťami – uzatváranie a rozväzovanie pracovných zmlúv, výpočet miezd, či odvody do fondov. A v tom je práve problém. Malé školy sú väčšinou v malých dedinách, ktoré na to nemajú dostatočné personálne ani technické vybavenie. Zákon síce pamätal na pridelenie prostriedkov na platy učiteľom či údržbu škôl, no na potrebný nákup počítačov, alebo zaplatenie práce, ktorá tým obecným úradom pribudla, sa akosi zabudlo. A tak výpočet mzdy, či odvody do zdravotných a sociálnych fondov zverili mnohé malé obce späť do rúk okresných úradov. Vznikla tak situácia, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani v Kocúrkove. Ak napríklad nastupuje do práce nový učiteľ, zmluvu s ním uzatvára starosta. Po výpočet mzdy však musí ísť na okresný úrad. Celý úkon sa tak skutočne „decentralizoval“ – namiesto jedného miesta treba navštíviť dve. Podobná odysea čaká učiteľa, aj keď napríklad potrebuje potvrdenie o mzde. Samostatnou kapitolou je vyplácanie miezd. Viazané prostriedky prideľuje štvrťročne okresný úrad obciam. Každý mesiac potom zasiela platobný príkaz, ktorý musí starosta odniesť do banky, čím poukáže peniaze na účty učiteľov. Komplikované? Nie je to len zdanie. Ak predtým platy učiteľom meškali tri dni, nasledovali protestné akcie. Dnes už je skutočnosťou i viac ako týždenné oneskorenie. Reforma teda obciam, najmä tým malým, sťažila prácu a učiteľom skomplikovala život. Opäť, predovšetkým učiteľom z malých škôl, ktoré nie sú samostatné právne subjekty. Nie je pri tom reálne, aby si tieto služby zabezpečovala každá obec sama. Hovorí sa o možnom zriadení úradovní v tých väčších, s pôsobnosťou aj pre ich okolie. Opäť sa však objavuje problém peňazí. Ako si príslušné obce rozdelia náklady spojené so zriadením a prevádzkou úradovní? Navyše, takýto návrh by takmer isto znamenal zvýšenie počtu úradníkov a poplatníkovi môže byť úplne jedno, či ich z jeho daní platí štát, alebo obec. Najmä ak je to aj tak len škrabanie sa okolo hlavy. Decentralizácia môže byť nástrojom demokratizácie. Okrem vyššej kontrolovateľnosti by to znamenalo i ľahší prístup k rozhodovacím a správnym orgánom. V prípade prenesenia kompetencií v oblasti školstva na obce to, zdá sa, zatiaľ nie je tak. Tvorcovia reformy zabudli na špecifické podmienky, v ktorých sa nachádzajú malé obce s malými školami. Učiteľom a ostatným pracovníkom v nich situáciu nijak nezjednodušili a dopad na kvalitu výučby je minimálne diskutabilný. V bludisku nedokonalých noriem a improvizovaných riešení sa občan stráca.
