Keď minulý týždeň odvolali z predstavenstva i z postu generálneho riaditeľa Slovenských elektrární (SE) Štefana Košovana, koaliční politici sa predbiehali v ubezpečovaní, že tento krok nerozhádže Dzurindovu vládu. Dobre tušili, že SDĽ zasiahli na citlivom mieste.
Na Republikovom výbore SDĽ odzneli silné slová o hlbokej kríze vládnej koalície. SDK už vraj neexistuje, preto treba otvoriť koaličnú dohodu s „reálnymi“ subjektmi a prípadne i pristúpiť k rekonštrukcii vlády. Najbližšie dni ukážu, či v Malej Lučivnej nevypúšťali iba bubliny, no horkastá chuť v ústach ostáva. Vážne sa narušila dôvera medzi SDĽ na jednej, SOP a SDKÚ (tá existuje napriek infantilným vyhláseniam socialistov reálne) na druhej strane, aj dosiaľ korektné osobné vzťahy medzi Jozefom Migašom a Mikulášom Dzurindom, ktorý v uplynulých dňoch márne niekoľkokrát požiadal predsedu NR SR o schôdzku.
Diskutabilné medze únosnosti Mnohí sa usilujú zužovať tento konflikt na spor ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha s manažérom, ktorého údajne Migaš tvrdohlavo obhajuje, aby sa priateľom z Devín banky (Košovan bol predsedom jej dozornej rady) revanšoval za finančnú výpomoc na ceste k politickej kariére. Tak či onak, keby mal Košovan štít čistý ako biela ľalia, tak by sa oponenti SDĽ nemali do čoho zadrapiť. „Najmenej problémov je na cintoríne, najviac tam, kde sa niečo tvorí,“ zdôraznil deň pred svojím suspendovaním. V tom má kus pravdy. Otázne však je, či v záchvate tvorivosti neprekročil určité hranice. SDĽ tvrdí, že nie, Harach s vicepremiérmi Ivanom Miklošom a Pavlom Hamžíkom, že áno.
Nad Košovanom sa sťahovali mraky už na sklonku minulého roka. Aféra vyrástla z obvinenia, že SE chcú vyviesť do cudziny vyhorené jadrové palivo na prepracovanie, pričom zisk z tejto transakcie mala zhrabnúť istá skupina, napojená na SDĽ. V článkoch sa písalo, že je už pripravených niekoľko vlakov s rádioaktívnym nákladom na odchod do Ruska. Každý deň sa očakávali na titulných stránkach novín exkluzívne fotografie, no nič sa nekonalo. Šéf Úradu jadrového dozoru Miroslav Lipár 12. januára vyhlásil, že akémukoľvek vývozu vyhoreného paliva z jadrových elektrární musí predchádzať súhlas jeho inštitúcie a obdobných organizácií na Ukrajine a v RF. Úrad však požiadavky na povolenie vývozu v poslednom období nedostal a ani v najbližších 6 rokoch to nepredpokladá. Košovan presadzoval, aby sa uhlie do tepelných elektrární dovážalo formou deblokácie vyše miliardového ruského dlhu (v dolároch). Tým stupil na otlak slovenským dovozcom, ktorí by stratili mastné kšefty. Košovan a SDĽ za tejto situácie privítali, aby sa v SE uskutočnila dôkladná kontrola ministerstvom hospodárstva (MH). Čo čert nechcel, v audite sa objavili všelijaké argumenty, len nič o vývoze jadrového paliva, ani o tendroch na sprostredkovanie deblokácií.
Celý pohon sa rozkrútil zhodou okolností po tom, čo Predstavenstvo SE odvolalo z funkcie finančného riaditeľa Jaroslava Ninčáka, nominovaného SOP. To, že neoprávnene používal inžiniersky titul, bolo to najmenej. Je zodpovedný o.i. za dlh Oravských ferozliatinových závodov vo výške 200 miliónov korún, ktoré sa pokúsil vykryť neplatnými zmenkami. Viac ako polmiliardovú pohľadávku voči iným dvom firmám, blízkym SOP, navrhoval vyriešiť akciami Agrobanky, sám parafoval rozličné dohody o započítaní pohľadávok voči SE, hoci mal na nich figurovať podpis minimálne dvoch členov predstavenstva. Reakcia nedala na seba dlho čakať. Ako potvrdil predseda SMK Béla Bugár v diskusnej relácii televízie LUNA Rubikon, v decembri 1999 to bol práve líder SOP Pavol Hamžík, ktorý na Koaličnej rade (KR) žiadal Košovanovu hlavu.
Nepôjde o trafiky Košovan bol podľa protokolu osobne zodpovedný prakticky iba za neoprávnené doplatenie odmien jednému bývalému zamestnancovi, ale i tento nedostatok odstránil ešte pred auditom. Kontrolóri paradoxne poukázali na viaceré chyby ministerských úradníkov. Pri obvinení z konfliktu záujmov, že niektoré akcionárske firmy Devín banky boli uprednostňované pri vývoze elektrickej energie, sa Košovan neveľmi presvedčivo obhajoval, že licencie nedávajú SE, no ministerstvo. Celkovo sa však zistilo len niekoľko prešľapov pri nedodržiavaní vnútropodnikových predpisov, generálny riaditeľ neporušil zákon, ani nepoškodil záujmy štátu. Naopak, vlani sa akciovej spoločnosti pod jeho vedením podarilo zmeniť proimportnú orientáciu SE na proexportnú, plánovanú stratu 4 miliárd znížiť na polovicu, úspešne ukončiť viaceré veľké investície.
Napriek tomu ho mimoriadne valné zhromaždenie (MZV) odvolalo. Štátny tajomník MH Ján Sabol (SOP) ho podľa priamych účastníkov tak manipuloval, že za člena predstavenstva nepotvrdili ani Mariána Šípa, čím by podľa zákona SE prišli o oprávnenie prevádzkovať jadrovo-energetické zariadenia. „Vážený pán minister, to čo sa udialo ma MVZ v réžii štátneho tajomníka,“ uvádza predseda odborov v Elektrárni Mochovce Jozef Vašina v liste adresovanom Harachovi, „hodnotím ako frašku a presadzovanie záujmov určitých skupín, ktoré podľa môjho názoru neobhajujú záujmy akcionárov, no ich vplyv v orgánoch SE po dnešnom MVZ paradoxne naďalej zotrváva.“ SDĽ teraz žiada demisiu Sabola i vedúceho úradu MH Drahomíra Miháleka, ktorí nezvládli svoje funkcie – a nielen v tomto prípade. To, že išlo najmä o kritický pohľad Košovana na pripravovanú koncepciu energetickej politiky, potvrdil pred novinármi i Harach. Deň po MVZ predložilo jeho ministerstvo Návrh reštrukturalizácie a transformácie energetiky SR. Tá predpokladá rozčlenenie SE na 21 samostatných akciových spoločností a urýchlenú privatizáciu rozvodových energetických podnikov. Rezortné pripomienkovanie trvalo „až“ dva dni. Kto má zrazu tak naponáhlo? Veď tu sa nehrá o trafiky, ale o takmer 300-miliardový majetok.
Minister Harach po funuse Bugár v spomínanej relácii LUNY pripustil zvýšený tlak na vládu zo strany niekoľkých podnikateľov, ktorí úspešne privatizovali za Mečiarovej éry a aj dnes sa im darí. Na rozmáhajúci sa lobizmus v politických stranách upozornila i ministerka Brigita Schmögnerová v článku Skupinové záujmy včera a dnes, publikovanom pred dvoma mesiacmi v SLOVE. Minister Peter Magvaši sa v nedeľu zmienil o tzv. skupine G7, pomenovanej podľa siedmich veľkopodnikateľoch, ktorí čoraz nástojčivejšie žiadajú od predstaviteľov súčasnej vládnej moci splnenie predvolebných sľubov. Avšak nie ohľadom poklesu nezamestnanosti, či zvýšenia priemerných platov, ale svojich privatizačných zámerov.
Keď sa pred poldruha rokom ukázalo nevyhnutné v záujme urýchleného odňatia strategických podnikov z rúk Mečiarovi poplatných manažérov, najschodnejšou cestou bolo vymenovanie odborníkov, nominovaných jednotlivými vládnymi stranami na základe krížovej kontroly. Škoda, že sa vtedy nedohodli, o aký čas vypíšu na tieto miesta konkurzy. Jednostranne k tomu pristúpil Harach len pri generálnom riaditeľovi SE bez toho, aby závažnú zmenu pravidiel hry prekonzultoval s koaličnými partnermi. Odvolal dohovorené stretnutie s Migašom, nezúčastnil sa ani na zasadaní KR, ktorá sa tým zaoberala. Keď išlo o predsedu Správnej rady SPF, minister Pavel Koncoš musel dobehnúť na KR niekoľkokrát. Na parlamentný klub SDĽ sa Harach unúval až po tom, ako padlo rozhodnutie o Košovanovi. Alibisticky sa zachoval premiér. Pred novinármi sa hrdinsky zastrájal, že bude pri obsadzovaní hospodárskych postov „stavať veci z hlavy na nohy, presadzovať odbornosť, kompetentnosť a profesionalitu“. Na stretnutí s poslancami SDĽ však Dzurinda najprv odmietal brať za Harachove konanie zodpovednosť, potom tento krok zdôvodňoval iba veľkým mediálnym tlakom.
Ak sa obaja odvolávajú na nevyhnutnosť výberového konania, prečo tak neurobili už pri zmenách vo vedení FNM? Pristúpia k tomu aj v tak často kritizovanom SPP (jeho šéfa nominovala SDK), v Slovenských telekomunikáciách (SOP), či po zverejnení alarmujúcich výsledkov kontroly v Slovenskej správe ciest, na čele ktorej donedávna stál minister dopravy Jozef Macejko? Sú si v SDKÚ a SOP takí istí, že porušenia vnútorných pravidiel v SE bolo natoľko závažné, aby otvorili Pandorinu skrinku vzájomných podozrievaní, aby sa otriasli aj bez toho labilné základy spoločného vládnutia s SDĽ? Alebo sa nechajú tlačiť tými, čo majú mimoriadny apetít na zvyšky štátneho majetku, ktorý tu zanechali mečiarovci?
