Najhorším volebným výsledkom za posledných 20 rokov sa skončila účasť španielskych socialistov v parlamentných voľbách a Španieli vystavili PSOE skutočne zaslúžené vysvedčenie. Opozičná činnosť socialistov bola málo výrazná, voči politike vládnucej Ľudovej strany (PP) neponúkali presvedčivú alternatívu, nezvolili vhodné heslá pre pritiahnutie prvovoličov, ktorí zrejme dosť výrazne ovplyvnili volebný výsledok. Ich trápenie neuľahčila ani vládnuca PP, ktorá bez problémov posunula ťažisko svojej politickej orientácie sprava viac do stredu a ukazovala to aj praktickou politikou boja proti nezamestnanosti a opatreniami, ktoré zvyčajne patria do politickej výbavy socialistov. PSOE na posun Ľudovej strany zareagovala posunom doľava, spočívajúcim v uzavretí dohody o spolupráci s komunistami, resp. s nimi vedenou formáciou IU. Keďže ekonomicko-sociálna a politická realita v prosperujúcom Španielsku nekorešponduje s heslami ultraľavice, voľby sa nemohli skončiť inak. Generálny tajomník strany Joaquin Almunia, ktorý voličov nezaujal tak ako jeho predchodca Felipe González, po vyhlásení výsledkov rezignoval na svoj post. O jeho náhradníkovi rozhodnú socialisti v júli na riadnom zjazde, pričom dovtedy bude stranu viesť dočasný predseda. Dôležité bude pre PSOE nielen nájsť výraznú osobnosť a prispôsobiť program strany realite a vystihnúť problémy, ktoré musí krajina akútne riešiť (zväčšovanie sociálnych rozdielov, rastúci počet imigrantov, baskická otázka a pod.).
Autor (1955) je nezávislý publicista