V piatok 24. marca podpísala Slovenská republika a US Steel dohodu – memorandum o porozumení. Zavŕšila sa tak jedna etapa vývoja spoločnosti, ktorá má pre ekonomiku Slovenska osudový význam.
Výsledkom bude podľa všetkého vytvorenie „nových VSŽ“ z 18 železiarskych spoločností a 8 afiliácií, ktorých 100 % by mal kúpiť US Steel. Do „nových VSŽ“ by sa malo dostať len to zdravé z doterajšej fabriky – oceliarska výroba. Aktíva nesúvisiace s oceliarskou výrobou zostanú naďalej vo vlastníctve VSŽ, a.s.
Koncom roka 1998 vo VSŽ, a.s. vypukla kríza, pretože spoločnosť ovládaná Rezešovcami nedokázala splatiť syndikovaný úver vo výške 35 miliónov USD. Keďže vo všetkých úverových vzťahoch VSŽ bolo zakotvené pravidlo defaultu, resp. cross defaultu, požiadali o splatenie úverov aj ďalší veritelia. Kríza sa naplno prejavila na prelome rokov 1998 a 1999, účty spoločnosti boli zablokované, zásoby strategických surovín sa pohybovali na minime, VSŽ zápasili s nedostatkom likvidity a prevádzkového kapitálu. Záväzky VSŽ, a.s. dosiahli v tom čase zhruba 30 miliárd Sk. Ako neskôr vyplynulo z auditorskej správy, kríze predchádzalo hospodárenie, počas ktorého výdavky VSŽ neboli pod kontrolou, dochádzalo k únikom, náklady boli neodôvodnene vysoké, mnohé exkluzívne zmluvy o predaji nevýhodné. Podľa tejto správy sa v železiarňach nepredávalo, ale rozdávalo. Rezešovcov vo vedení podniku vystriedal Gabriel Eichler, ktorý mal dôveru veriteľských bánk. Za prvoradú úlohu označil konsolidáciu podniku, reštrukturalizáciu dlhov a reštrukturalizáciu samotného podniku, keďže VSŽ mala majetkový podiel v 130 spoločnostiach. Zároveň vyslovil názor, že jedným z najlepších riešení problémov VSŽ je vstup strategického partnera. Už vtedy ako jedného so záujemcov uviedol spoločnosť US Steel, s ktorou VSŽ založili v januári 1998 joint venture na výrobu pocínovaných plechov. Napriek tomu, že sa v prvej polovici roku 1999 kvôli postoju VÚB nepodarilo železiarňam uzavrieť s veriteľskými bankami stabilizačnú dohodu, spoločnosť postupne zvyšovala výrobu i predaj a situácia v nej sa konsolidovala. G. Eichler v septembri pripustil, že je možné firmu stabilizovať vlastnými silami, vstup strategického investora však z dlhodobého hľadiska označil za nevyhnutný.
Tender na poradcu VSŽ pri výbere strategického partnera a reštrukturalizácii dlhov v auguste vyhrala Deutsche Bank. US Steel stále prejavovala vážny záujem o vstup do železiarní, ale jej prvá ponuka nebola pre slovenskú stranu akceptovateľná. Vlani v novembri VSŽ po prvýkrát zaplatila bankám úroky z úverov. G. Eichler už vtedy avizoval vytvorenie novej spoločnosti, očistenej od problematických položiek, ktorá by mala vzniknúť z približne 20 železiarenských spoločností, ktorých činnosť súvisí s hutníctvom. Zdôraznil, že do novej spoločnosti by mali prejsť aktíva i pasíva VSŽ a s jej vznikom by mali súhlasiť všetky záujmové skupiny – akcionári, veritelia, štát, zamestnanci. Nová spoločnosť by nemala výrazne ovplyvniť zamestnanosť, zníženie počtu zamestnancov by malo predstavovať 7 % ročne. Nová spoločnosť prevezme časť dlhov a daňových nedoplatkov. Prezident VSŽ očakáva, že vstup strategického partnera podporia aj akcionári.
Čo sa týka pracovníkov, G. Eichler uviedol, že nedôjde k dramatickému poklesu zamestnanosti. US Steel by mala investovať na Slovensku v priebehu 10 rokov niekoľko sto miliónov USD. Problémy starých železiarní – zadlženosť a zamestnanosť – budú musieť riešiť predovšetkým pôvodní akcionári bez potenciálu oceliarskej výroby. Taký záver vyplynul zo strohých, resp. neúplných informácií o rozhodujúcom piatkovom rokovaní. A ponúka sa hneď niekoľko otázok… Ako by sa skončilo toto konanie, keby bolo vopred známe, že sa hľadá kupec len na oceliarsku výrobu, tj. lukratívnu časť výrobnej a majetkovej podstaty VSŽ, ako to bude s proklamovanými investíciami US Steel do nových VSŽ vo výške osemsto miliónov USD v priebehu desiatich rokov, aká bude vôbec cena a platobné podmienky tejto transakcie? Takže rokovania budú isto pokračovať aj ďalej… Podľa predbežných konsolidovaných výsledkov VSŽ skončili rok 1999 s účtovnou stratou 6,3 miliardy Sk. Začiatkom roka 2000 záväzky VSŽ voči bankám predstavovali viac ako 18,5 miliardy Sk, voči štátu a daňovým subjektom 6,3 miliardy Sk a voči obchodným partnerom 1,5 miliardy Sk. Memorandom naznačený osud atomizácie sa ukazuje ako zákonitý dôsledok absurdnosti transformácie na slovenský spôsob, pod ktorý sa podpísali všetky vlády.
Autorka (1945) je zástupkyňa šéfredaktora Hospodárskeho denníka
