Západoeurópsky pracovný trh stojí pred „revolúciou zhora“. Dôležité rozhodnutia, ktoré si verejnosť sotva všimne, vrhajú svoje tiene pred seba. Pod záhlavím „Zamestnanosť, hospodárska reforma a sociálna súdržnosť – na ceste k Európe inovácie a poznania“ bol na summite štátov EU v Lisabone, 23. a 24. marca, prijatý dokument, ktorý sa stane dôležitou výhybkou v ďalšom vývoji EÚ. O čo vlastne ide?
V prípravnom dokumente portugalská vláda navrhovala „znovu vytvoriť podmienky pre plnú zamestnanosť“ a to také, ktoré by zodpovedali potrebám vznikajúcej „spoločnosti“ znalostí. Európska komisia sa vo svojom novom strategickom dokumente pre roky 2000 – 2005 rozhodla ísť rovnakým smerom, aj pre ňu je plná zamestnanosť novým cieľom európskej sociálnej a hospodárskej politiky.
Byť ambicióznejší Francúzsky ex-premiér Michel Rocard sekunduje: členské štáty by mali od EÚ žiadať plnú zamestnanosť a v súlade s týmto cieľom by mali upraviť aj svoju hospodársku a menovú politiku. Je znepokojený tým, že koordinácia hospodárskej a menovej politiky ako aj politiky zamestnanosti je v Európe príliš málo ambiciózna a nedostatočne efektívna. Rocardove námietky nás vedú k záveru, že francúzske predsedníctvo od júla 2000 nadviaže na zámery Portugalska v oblasti plnej zamestnanosti a pokúsi sa ich doviesť do konca. Lionel Jospin využíva každú príležitosť, aby zdôraznil sociálnodemokratické hodnoty solidarity, sociálnej spravodlivosti, plnej zamestnanosti a v rôznych variantoch ich predstavil ako vedúce ciele európskej politiky. Dočkáme sa teda konečne „ideálnej“ sociálnodemokratickej Európy, po dvoch rokoch tvrdého obmedzovania štátnych rozpočtov kvôli „stabilnému Euro“ a po bezzubej, nezáväznej európskej politike zamestnanosti v tradícii Helmuta Kohla? Otriasol „šok-Haider“ stredoľavými vládami tak, že sa intenzívne rozhodli zasadiť za „sociálnu Európu“, za „európsku ekonomickú vládu“ a „Európsku úniu zamestnanosti“ v tradíciách Jacquesa Delorsa?
Vzor „New Economy“ Prečítajte si v týchto programových dokumentoch aj to, čo je napísané malými písmenami. Čo chápe „nová sociálna demokracia“ pod plnou zamestnanosťou? Akými prostriedkami chce zabezpečiť plnú zamestnanosť? Portugalská vláda mala zrejme na mysli vzor USA: EÚ by sa mala stať hospodárskou oblasťou s najväčšou schopnosťou konkurovať, s dynamickou kultúrou podnikateľstva. Táto melódia je nám veľmi povedomá. Už Komisia pre prípravu budúcnosti, ktorú ustanovili Bavorsko a Sasko, požadovala „novú kultúru samostatnosti“ podobne, ako to žiadali aj Schröderove tézy z jesene 1997. Ich krédo: vo všetkých oblastiach podporovať podnikateľskú iniciatívu, aby si aj Európa zabezpečila skok do „novej ekonómie“ podľa vzoru USA, teda vysokú mieru rastu a nízku nezamestnanosť. Predpokladom je schopnosť Európy dobehnúť USA v oblasti rýchlo sa vyvíjajúcich informačných technológií, vysoká efektívnosť na trhu tovarov a služieb a do krajnosti konkurenčná, regulácií zbavená trhová štruktúra.
Oporné piliere Portugalské predsedníctvo bolo vybudované na niekoľkých pilieroch. Prvým je urýchlená inovácia, podpora vysokých technológií v tradičných oblastiach, ako je automobilový priemysel, strojárstvo, chémia. To má byť spojené so zosilnením génovej technológie a novými oblasťami rastu tlakových technológií. Hlavný dôraz sa kladie na výstavbu európskej internetovej ekonómie: s tým súvisí podpora rozvoja znalostí počítačov, celoživotné učenie a vysoko flexibilné dynamické štruktúry podnikateľstva. Ťažiskom má byť e-Europa, ktorou chce Komisia vytvoriť trhovo a technologicky orientovanú cyberspace ekonómiu.
Druhým pilierom sú štruktúrne reformy európskeho vnútorného trhu: masívny rozvoj európskych finančných trhov s novými finančnými službami, liberalizácia elektronického obchodu (e-commerce), silná burzová kapitalizácia európskeho podnikateľstva. Navrhnuté „štruktúrne reformy“ postupujú podľa známeho vzorca liberalizácie a deregulácie, ktoré sa najprv presadia v oblasti telekomunikácií, poštových služieb a železnice, ako aj na vnútornom trhu energií. Toto má viesť minimálne k 3% rastu a kontinuálne vytvárať pracovné miesta. Tretím pilierom je zníženie domnelého zaostávania za USA v oblasti služieb.
Nápadná je ambivalentnosť európskej pozície. Na jednej strane sa zdôrazňuje, že „spoločnosť znalostí“ si vyžaduje kvalifikované miesta v oblasti služieb (zostáva nejasné, ako bude financovaná k tomu potrebná ofenzíva zvyšovania kvalifikácie). Na druhej strane Komisia označuje New-Deal, program Tonyho Blaira navrhujúci donucovať k práci a vytvárať málo platené pracovné miesta, ako pozitívny príklad pre Európu. Podpora sa má týkať podnikania v rýchlo sa rozvíjajúcich oblastiach. Je potrebné zvýšiť schopnosť prispôsobiť sa štruktúrnej zmene, tak isto je potrebná „schopnosť zamestnať“ tých, ktorí v procese modernizácie strácajú a „aktivizujúcou politikou trhu pracovných síl“, teda taktiky cukru a biča (redukcia štátnej podpory) pripraviť nové pracovné sily pre sektor služieb predovšetkým v oblasti slabo platených miest. Pilierom číslo štyri je celková hospodárska „politika stability“ pre Euro. Miera inflácie sa v krajinách EÚ smie pohybovať len medzi nulou a dvomi percentami a má sa pokračovať v redukcii štátnych deficitov. Sociálnodemokratická frakcia v Európskom parlamente vcelku podporuje doteraz opísaný kurz a len poznamenáva, že európska politika zamestnanosti by mala silnejšie podporovať rozvoj „tretieho sektora“ a necháva otvorenú otázku, či ide o kvalifikované, zmluvne zabezpečené pracovné miesta v oblasti kultúry a sociálnej práce, v ochrane životného prostredia a obnove miest, alebo či sa neziskový sektor má postupne premeniť na súčasť sektoru nízkych miest.
V tomto zmysle je len veľmi málo nového pod európskym slnkom. „Reformný balík“ stredoľavých vlád nevie vysvetliť, prečo nové vydanie politík minulosti – ako je Bangemanova iniciatíva k „informačnej revolúcii“, liberalizácia vnútorného trhu, uvoľnenie finančných trhov, rigídna menová politika, tvrdý reštrikčný kurz pri verejných financiách – by nejakým zázračným spôsobom mal viesť k plnej zamestnanosti. Koniec koncov, v posledných desaťročiach bol výsledok úplne opačný.
Vzor pracovného tábora Novým je piaty pilier: modernizácia sociálnych systémov, ktorá sa opiera o návrhy Komisie z roku 1997. Táto modernizácia je doteraz chýbajúcim doplnkom „reformného kurzu“ v hospodárskej politike a politike zamestnanosti. Heslom je prispôsobenie sociálnej ochrany požiadavkám globalizácie a novovznikajúcej „informačnej spoločnosti“. Znamená to odmietnutie modelu „muža ako živiteľa rodiny“ individualizáciou sociálneho poistenia a daňového systému a redukciou nákladov a zvýšením kvality v zdravotníctve pri súčasnom zavedení konkurenčných prvkov do zdravotníctva. Ďalej je to „odľahčenie“ zákonného dôchodkového poistenia vytváraním systému podnikových dôchodkových systémov a penzijných fondov. Na otázku, či má zmysel tak masívna podpora kapitálovo krytého zabezpečenia dôchodkov, európski socialisti a zelení odpovedajú skôr pozitívne. Ostatná ľavica má k tomu skeptické, ba takmer odmietavé stanovisko. V každom prípade i teraz ide o preberanie filozofie amerického „welfare to work“ a o prechod k individualizovanému kapitálovo krytému úsiliu o zabezpečenie staroby.
Aktívna politika staroby Mimoriadne nápadná je navrhnutá zmena kurzu v zaistení staroby. Vzhľadom na neustále rastúci podiel starých ľudí na obyvateľstve je potrebné zastaviť terajšiu politiku skorého odchodu do dôchodku. V inom prípade by prišlo približne v roku 2015 k úzkym miestam na pracovnom trhu, pretože na trh pracovných síl by sa dostávalo primálo mladých ľudí. Záťaž systému zaistenia staroby by sa stala neudržateľnou. Nevyhnutná je „aktívna politika staroby“, predĺženie pracovnej činnosti až do 65. roku alebo ešte dlhšie. Jadrom tejto politiky sú flexibilné odchody do dôchodku a posilnenie zvyšovania kvalifikácie aj pre starších zamestnancov. Starším ľuďom, pre ktorých ich materský zamestnávateľ už nemá miesta, sa majú ponúknuť alternatívy: krátkodobé zamestnanie v „treťom sektore“, nová samostatnosť, zmluvy na dobu určitú, práca na čiastkové úväzky v sektore služieb. Veľkým hitom je začlenenie starších ľudí do všeobecne užitočnej práce v obci. „Toto prinesie výhody pre starších ľudí, nové kontakty ich telesne i duševne povzbudia. Takto bude možné,“ aspoň to hovorí text uverejnený Komisiou, „ekonomicky výhodne realizovať komunálne práce.“ I tu sa systémy podnetov majú postarať o to, aby starší ľudia tieto dobromyseľné ponuky lacných pracovných miest a čiastkového zamestnania nemohli odmietnuť.
(André Brie je poslanec Európskeho parlamentu za PDS, pôsobí v Konfederácii frakcie zjednotenej európskej ľavice/Severská zelená ľavica; Klaus Dräger je spolupracovník tejto frakcie.)
