Mudr. Michal Kliment
Čo podnietilo vznik vašej organizácie a čím sa zaoberáte?
Naša spoločnosť vznikla v roku 1990 na odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo. Jej založenie bolo podnietené potrebou riešenia vážnych problémov v oblasti vzdelávania, zdravotníckych služieb a obhajoby základných ľudských práv. Ide o mimovládnu, interdisciplinárnu inštitúciu, ktorú tvoria profesionáli – lekári, učitelia, psychológovia, novinári. Uvedomujeme si, že tu jestvuje obrovské riziko ideologického a politického zneužitia tejto emotívnej témy. Snažíme sa vniesť sem racionálne jadro a tak zabrániť náboženskej, či politickej manipulácii ľudských práv, práva prístupu k informáciám, k službám ktoré zabezpečujú plánované rodičovstvo a k právam žien na prístup k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva.
V čom vidíte hlavné pozitíva plánovaného rodičovstva?
Plánované rodičovstvo je síce záležitosť oboch partnerov, ale v prvom rade sú to ženy, ktoré majú právo rozhodovať o svojom intímnom živote. Uplatňovanie práv žien je záležitosť posledného storočia, v rozvojovom svete sa toto deje len v posledných rokoch. Prišli sme s myšlienkou pomáhať najmä našim ženám a dcéram, aby si vedeli riadiť vlastný intímny život a neboli nútené v strese reagovať až na nechcené tehotenstvo.
Došlo v názoroch našej spoločnosti počas posledného desaťročia k určitému posunu?
Počas desiatich rokov sme uskutočnili niekoľko výskumov, napríklad v spolupráci s WHO o postojoch žien k plánovaniu rodiny, k antikoncepcii a k ich právam rozhodovať samostatne o intímnej oblasti svojho života. Toto sme si neskôr zopakovali s podporou európskeho projektu Phare a v spolupráci s agentúrou Focus, v ktorom sme zistili dramatický posun v zmene myslenia. Ženy v prvom rade prestali považovať interrupciu za ľahostajný zákrok. Uvedomujú si, že antikoncepcia je k dispozícii preto, aby ich mohla chrániť pred neželaným tehotenstvom. Došlo k výraznému posunu aj voči dôveryhodnosti antikoncepcie ako prostriedku ochrany. Dramaticky stúpol počet jej užívateliek, ktorý zároveň sprevádzal dramatický pokles interrupcií.
Aká bola situácia predtým?
Na rozhraní 80. a 90. rokov sme sa nachádzali na úrovni krajín s najväčším počtom umelých prerušení tehotenstiev. V absolútnych číslach sa v roku 1989 u nás vykonávalo asi 50 tisíc potratov, v súčasnej dobe je to menej ako 19 tisíc, teda počet potratov klesol o 60 percent. Dnes sme sa vďaka novým trendom v myslení a vzdelávaní dostali na úroveň škandinávskych krajín. Pokiaľ do západnej Európy zatiaľ nepatríme podľa príjmov, minimálne sa tam dostávame v oblasti kultúry sexuálneho správania. Za peniaze z projektu Phare sme napríklad financovali vzdelávanie učiteľov v sexuálnej oblasti. V tomto smere sa nám podarilo preorať obrovskú brázdu a máme z toho dobrý pocit.
Aký je váš názor na trend rastúcej populácie v krajinách tretieho sveta, keď na Západe dochádza k postupnému vymieraniu?
Môj názor sa zhoduje s postojom WHO a OSN, ktorí tento problém vnímajú globálne a na základe toho sa konajú každých desať rokov tzv. populačné konferencie. Príčiny súčasných populačných problémov celého sveta spočívajú na ekonomikách jednotlivých krajín a na úrovni vzdelávacieho procesu. Čím viac sú ľudia zaostalí a nemajú dostatočné množstvo informácií, tým sú chudobnejší, lebo sa nedokážu presadiť na pracovnom trhu. Ľudia nemajú informácie o základných procesoch vlastného tela, žijú dosť živelne, čo sa prejavuje na populačnom raste.
Čím si vysvetľujete neustály enormný nárast rómskej populácie u nás?
Aj na Slovensku máme dva typy populačného správania a rómska menšina sa vyznačuje extrémne nízkou úrovňou vzdelania. Práve na tomto príklade môžeme vidieť, ako spolu súvisí úroveň vzdelania, základného ekonomického zabezpečenia i prístupu k informáciám. Vytvárajú začarovaný kruh. Neschopnosť a neochota regulovať svoju plodnosť vedie k tomu, že rómske deti nemajú šancu dostať vzdelanie.
Ako hodnotíte situáciu vo vyspelých krajinách?
Pokles pôrodnosti v rozvinutom svete jednoznačne súvisí so snahou žien naplniť svoju životnú funkciu nielen v zmysle rodenia detí, ale aj na profesionálnej úrovni. Ženy sa tu najskôr snažia doplniť si vzdelanie a až potom chcú rodiť deti. Lepší prístup k informáciám, väčšia rovnoprávnosť žien a ich snaha presadiť sa na trhu práce teda priamo súvisia so schopnosťou kontrolovať svoju plodnosť.
zhovárala sa Barbora Obuchová
