Len nevyliečiteľní idealisti si mohli myslieť, že OECD a jej najsilnejšiemu členovi USA bude naozaj prekážať neštandardný prístup štátu, diskriminácia veľkej časti akcionárov a podnikateľov zvýhodňovaním zahraničných pred domácimi, ak zvýhodnenou bude firma, ktorá má podľa komentátora denníka SME „veľmi dobré vzťahy s Bielym domom, takže možno s istým optimizmom hovoriť aj o zahraničnopolitických súvislostiach tohto obchodu“.
Pravdu mal nielen poslanec KDH František Mikloško, že náš vstup do OECD ovplyvníme, keď U.S. Steel dostane VSŽ. Vláda SR preto neodolala porušiť aj princípy, ktorých nedodržiavanie vyčítala najviac svojej predchodkyni. Uzavrela Memorandum o porozumení s vopred určeným vlastníkom napriek tomu, že VSŽ najala a platí ako privatizačného poradcu Deutsche Bank, ktorá mala vyberať najvhodnejšieho záujemcu.
Podobné tunelovaniu Ťažko sa dá povedať, či ponuka U.S. Steel je dobrá, alebo nie. To mal rozhodnúť „trh“, konkurencia, no otvorený verejný medzinárodný tender sa však neuskutočnil. Rozporne to zdôvodňoval prezident VSŽ Gabriel Eichler: Vraj U.S. Steel, ktorý už dobre pozná košické železiarne, by bol vo verejnej súťaži zvýhodnený a súčasne tvrdí, že do tendra by sa ani neprihlásil…
Predaj iba časti VSŽ sa veľmi podobá toľko kritizovanému tunelovaniu. Aby mu súčasná vláda zamedzila, doplnila trestný zákon o ustanovenie na obranu pred tunelovaním podnikov presunom ich aktívnych častí do iných spoločností. Podľa neho „kto úmyselne ako štatutárny orgán právnickej osoby spôsobí úpadok právnickej osoby, v ktorej je štatutárnym orgánom, tým, že majetok tejto právnickej osoby čo aj len sčasti použije na založenie inej právnickej osoby, potresce sa odňatím slobody na tri roky alebo zákazom činnosti“. Akcionári VSŽ sa obávajú, že práve po presune zdravého jadra spoločnosti a jej použitím na založenie novej spoločnosti Newco, čiže U.S. Steel Košice, dôjde k úpadku zvyšku kombinátu so 40 stratovými podnikmi.
Tretím vážnym obídením vlastných zásad Dzurindovho kabinetu je niekoľkonásobné porušenie princípov ochrany menšinových akcionárov. Novelizáciou zákona ju síce posilnila, no v praxi – a žiaľ, nie je to len prípad VSŽ – samotná vláda hľadá kľučky ako obísť a narušiť povinnosť chrániť akcionárov a pristupovať ku všetkým akcionárom rovnako. Ak chce v SR ktokoľvek nadobudnúť vyše 30-percentný podiel akcií jednej akciovej spoločnosti, musí dať verejný prísľub, že dokúpi jej všetky verejne obchodovateľné akcie.
Bez verejného prísľubu Dzurindov kabinet vlani ochranu menšinových akcionárov ešte posilnil o ustanovenie, že ponuka ceny, za ktorú akcie takýto záujemca od ostatných odkúpi, nemôže byť nižšia, ako priemerná cena dosiahnutá na verejnom trhu za posledných šesť mesiacov, ale ani nižšia, ako polovica hodnoty čistého obchodného imania pripadajúceho na jednu akciu. A takúto zákonnú povinnosť majú aj spoločnosti konajúce v zhode. Namiesto verejného prísľubu, ktorým by americký U.S. Steel odkúpil – tak, ako zákon káže – od všetkých akcie VSŽ, ktoré sa po valnom zhromaždení (VZ) stanú už takmer bezcenné, prezident VSŽ Gabriel Eichler rozoslal vyše 82 tisícom akcionárov listy, aby ich presvedčil, kto chce ich dobro. A štát, ktorého predstavitelia sa pred VZ nijako netajili, že konaním v zhode nadobudol v železniciach vyše 51-percentnú majoritu, aby sa vyhol zákonnej povinnosti, „zaparkoval“ časť akcií štátnych subjektov v Bank Austria (v našich právnych pomeroch sa akceptuje vlastníctvo, ktoré je na účte aj vtedy, ak akcie patria v skutočnosti inému klientovi), len aby žiaden akcionár nemohol napadnúť „štátnych akcionárov“, že konaním v zhode nadobudli vyše 30 percent akcií a mali teda podľa zákona vyhlásiť verejný prísľub.
Keďže Bank Austria je aj jeden z najväčších veriteľov VSŽ, môže argumentovať, že hlasovala i v súlade s vlastným záujmom, keď podporila vstup U.S. Steel, lebo veritelia majú dostať do 10 rokov – keď si na to U.S. Steel vo východoslovenských hutiach zarobí – 325 miliónov dolárov, teda asi tri štvrtiny z 20-miliardového dlhu VSŽ v slovenských korunách. Zatiaľ na ne U.S. Steel dostane lepší úver ako mladomanželia na hypotekárnu pôžičku s úrokovou sadzbou 6,5 percent na desať rokov.
Na druhej strane možno tvrdiť, že zaparkovaním akcií repoobchodom – teda s povinnosťou akcie odkúpiť naspäť – štátne subjekty obišli zákon, prípadne ich možno obviniť aj z dohôd namierených proti iným akcionárom, a preto už niektorí akcionári signalizujú, že sa budú domáhať, aby bol takýto právny úkon vyhlásený za neplatný, alebo aby sa im táto strata kompenzovala. Preto nielen drobní akcionári, ale ani zahraniční menšinoví nehlasovali na VZ za schválenie memoranda. Keďže – ako uviedli predstavitelia VSŽ – za rok 1999 pripadá na jednu akciu približne 1080 Sk čistého imania, pri vyhlásení verejného prísľubu by akcionári nemali dostať menej, ako 540 Sk za akciu.
Daňové prázdniny U.S. Steel má kúpiť aktíva železiarní – bez záväzkov a iných bremien, okrem písomne schválených – spočívajúce v predaji oceliarskeho srdca spoločnosti (ktoré vytvorilo len za jeden štvrťrok zisk 3 miliardy korún) za 60 miliónov dolárov, teda okolo 2,8 mld. Sk (!). A to aj túto cenu – nižšiu, ako štvrťročný zisk – má VSŽ a.s. získať iba za podmienky, že bežné aktíva budú prevyšovať bežné pasíva o 170 mil. USD. Ak ich budú prevyšovať o menej, nedostane VSŽ ani tých 60 miliónov USD, ale o to menej. Týchto 60 miliónov dolárov predstavuje v podstate celý vstup zahraničného kapitálu z U.S. Steel na Slovensko! Je to toľko, ako vložila táto firma do jedinej prevádzky v železniciach, s ktorou už za Alexandra Rezeša vytvorila spoločný podnik. Lebo ostatné záväzky bude U.S. Steel plniť len z toho, čo na Slovensku zarobí. Využije doterajší trh VSŽ, no na americký slovenskú oceľ nepustí, už stihol obviniť VSŽ z dumpingových cien a žiada v USA zaviesť proti jej vývozu sankcie a obmedzenia. Navyše využije – ako zahraničný „investor“ – aj desaťročné daňové prázdniny.
Teda z firmy, ktorá – až na posledný rezešovský rok – vždy vykazovala zisk a vyplácala dividendy a bola jedným z najväčších platiteľov daní do štátneho rozpočtu, neuvidí štát ani korunu. Okrem 15 miliónov dolárov, ktoré sa nová spoločnosť zaväzuje zaplatiť z daňových nedoplatkov VSŽ. Teda len okolo 690 mil. Sk z vyše 4 mld., ba podľa niektorých až 8 mld. Sk daňových nedoplatkov VSŽ. Daňová kontrola totiž ešte nie je uzavretá.
Kto z toho profituje? Spod rúška posilnenia „politickej, obchodnej a bezpečnostnej orientácie SR“, ktorým sa tento obchod prikrýva, sa však nakoniec vykľuli obyčajné, až stámiliónové kšefty, výhodné pre viaceré domáce firmy pospájané s politickými stranami, alebo aspoň s jednotlivcami. Nie je to škandál, ak vláda preto, aby sa táto transakcia americkej spoločnosti podarila, z peňazí daňových poplatníkov vydá na to niekoľkonásobne viac?
Už to je „neštandardné“ porušovanie, či obchádzanie zákona, keď štát, ktorý podľa Ústavy SR môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda robiť len to, čo mu povoľuje zákon, špekuluje na kapitálovom trhu a hlasuje na valných zhromaždeniach súkromných spoločností. Nie je štandardné, aby sa staral do toho, kto s kým má uzavrieť obchodnú zmluvu a na podporu toho skupoval akcie za peniaze daňových poplatníkov. Dokonca tak, že z jedného štátneho subjektu (Poštovej banky, ktorá by aj tak hlasovala v súlade s vládou) cez sprostredkovateľa, ktorý na tom zarobil 18 miliónov korún, predáva akcie druhému štátnemu subjektu – Transpetrolu. Len spoločnosti Penta Group však za 7,8 percenta akcií (1 301 080 kusov), ktoré iba nedávno kupovala po 90-95 korún, teda najviac za 123,6 mil. Sk, vyplatil Transpetrol po 289 Sk za akciu vyše 376 mil. Sk, teda zarobila najmenej 252,4 mil. Sk. V ten istý deň – 18. mája – keď nakupoval štát, prebehli na burze s akciami VSŽ priame obchody za vyše 1,44 mld. Sk. Len Transpetrol si na to požičal v Slovenskej sporiteľni vyše 600 miliónov Sk.
A U.S. Steel ani nepríde na um, aby to vláde nejako kompenzoval. Štátu teraz opäť zostanú na krku VSŽ – už bez oceliarskeho srdca, so 40 stratovými podnikmi a ukrajinským kombinátom v účtovnej hodnote 11 miliárd Sk. To je tiež čistá strata a kopa starostí.
Autor (1945) je redaktor denníka Práca
