„Táto skúška je pre nás znamením priaznivého vývoja a posilňuje dôveru v technológiu, ktorú sme schopní vyvinúť. A myslím si, že je to významný medzník v tejto oblasti,“ vyhlásil americký minister obrany William Cohen začiatkom októbra, krátko po tom ako nad Marshallovými ostrovmi v Tichomorí americká strela úspešne zničila balistickú raketu Minuteman odpálenú z Floridy.
Ďalší z plánovaných dvadsiatich testov protiraketového systému rozložených na šesť rokov, bol ohlásený na prvý štvrťrok roku 2000. Nedočkaví generáli si zvolili už polovicu januára. Medzikontinentálna raketa Minuteman s fiktívnou jadrovou hlavicou, odpálená zo základne v Kalifornii, smerovala nad Tichý oceán. Strela, odpálená z atolu Kwajalein, však tento raz raketu nezasiahla. Keby Minuteman niesol jadrovú hlavicu a letel by opačným smerom, časť Kalifornie by bola zničená jadrovým výbuchom. Takto bolo „iba“ vyhodených sto miliónov dolárov za test a naštrbená dôvera v technológiu, ktorú spomínal minister obrany Cohen. Presvedčenie Pentagónu, že opäť trafí do čierneho, ostatne nebolo pred testom najsilnejšie. Hovorca ministerstva Ken Bacon pripomenul, že nie je ľahké trafiť guľkou guľku, keď sa obe pohybujú rýchlosťou vyše 20 000 kilometrov za hodinu. Navyše teraz vojaci siahli k reálnejšiemu variantu plánovaného nasadenia a strelu navádzali radary umiestnené na Havaji a vo vesmíre spoločne s globálnym polohovacím systémom. Odborníci pred testom tvrdili, že ak raketa nezasiahne cieľ, nebude to znamenať žiadny problém. Väčšie budú vraj psychologické škody. Stalo sa. Nedôvera k spoľahlivosti protiraketového systému sa ešte prehĺbila a nervozita začala zväzovať ruky a ovplyvňovať mysle predstaviteľov Pentagonu pripravujúcich tretí pokus začiatkom júla. Ako je známe, ani teraz predtucha nesklamala. Nový nevydarený pokus zrejme na dlhší čas utlmí eufóriu, no myšlienku určite nepochová.
Miliardy na zbrojenie Myšlienka projektu protiraketovej obrany pod názvom NMD, samozrejme, nie je nová. Jej predchodcom bola Strategická obranná iniciatíva (SDI) presadzovaná bývalým prezidentom Reaganom, známejšia pod prezývkou „hviezdne vojny“. Od roku 1983, keď Ronald Reagan presadil ambicióznu iniciatívu, ktorá mala okrem iného za cieľ „uzbrojiť“ Sovietsky zväz, sa na rozvoj systému vynaložilo 40 miliárd dolárov, no systém zostal nedokončený. Dlhodobo pozitívna ekonomická situácia v Spojených štátoch primäla prezidenta Clintona vypočuť dlhodobé požiadavky Pentagónu na rapídnejšie zvýšenie vojenských výdavkov a v rozpočte na rok 2000 tak pribudlo navyše 12 miliárd dolárov, čo je najvýraznejší nárast od polovice 80. rokov. Zvyšovanie výdavkov má byť dlhodobé a trvalé. Počas nasledujúcich šiestich rokov by sa tak mali rozpočtové výdavky na obranu zvýšiť až o 100 miliárd dolárov. Má sa tak zabezpečiť financovanie novej generácie lodí, lietadiel a zbrojných systémov, organizovať letecké cvičenia a, samozrejme, vytvoriť americký Národný raketový obranný systém NMD.
Základom projektu NMD je stovka rakiet, ktoré by mali byť umiestnené na Aljaške, no systém má vlastne tri dôležité súčasti. Prvou je THAAD (Theathre High Altitude Area Dfence), čiže systém rakiet, ktoré majú zostreľovať ciele letiace mimo atmosféru, alebo v jej horných a stredných vrstvách. Druhou je modernizovaný systém Patriot PAC-3, zameraný na ochranu amerických vojsk v zahraničí a ich spojencov a treťou súčasťou je námorný systém protiraketovej obrany bojiska s trojstupňovou raketou s dostrelom 500 až 1200 kilometrov, odpalovanou z paluby námornej lode. Zatiaľčo THAAD a PAC-3 majú útočiace rakety zneškodňovať až pri zostupnej fáze ich letu a námorný systém na prelome aktívnej a pasívnej fázy, pre likvidáciu rakety vo vzostupnej fáze je určené laserové delo. Umiestnené by malo byť na palube Boeingu 747-400 „Jumbo“, krúžiacom nepretržite vo výške 12 kilometrov. Lietadlo by malo senzormi zaregistrovať odpálenie rakety, do piatich sekúnd ju zamerať a zasiahnuť, tak aby trosky s jadrovou hlavicou dopadli na územie útočiaceho štátu. Laser, fungujúci na základe reakcie kyslíku a jódu, bol už vyskúšaný a v tejto fáze ide o miniaturizáciu systému. Do roku 2009 by chcel Pentagon vlastniť sedem takýchto lietadiel v úhrnnej cene 11,3 miliardy dolárov.
Moskva núka spoluprácu Odporcovia NMD v Spojených štátoch poukazujú predovšetkým na obrovské náklady spojené s budovaním protiraketového systému, ktoré americká ekonomika v súčasnej fáze ešte môže utiahnuť, no keď dôjde k recesii, mohli by sa USA hádzaním dolárov do bezodného pažeráka Pentagonu samé „uzbrojiť“. Argumenty odporcov umocnili aj dva nezdarené pokusy o likvidáciu vystrelenej rakety. Popri tom však existuje aj medzinárodný tlak, a to nielen zo strany Ruska a Číny, ale aj OSN a spojencov zo západnej Európy. Samotné testy NMD síce neporušujú rusko-americkú kľúčovú zmluvu o protiraketovej obrane (ABM) z roku 1972, no celý projekt k tomu smeruje. Podľa generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana by snahy o revíziu zmluvy ABM mohli zastaviť proces odzbrojovania a znovu spustiť preteky v zbrojení. Faktom však je, že podobne ako Spojené štáty aj Rusko zvyšuje svoj vojenský rozpočet a v novej doktríne prikladá väčší význam ako doposiaľ budovaniu jadrového arzenálu. Navyše v nedávnom spoločnom vyhlásení Putina a Clintona o princípoch strategickej stability jeden z bodov fakticky pripúšťa zmeny v zmluve ABM… Od odsudzovania amerického projektu NMD prešla nedávno Moskva do novej fázy vo svojich reakciách ponukou svojho projektu, resp. spolupráce na projekte spoločnom. Putin navrhol vytvorenie nestrategického systému protiraketovej obrany pre Európu a Rusko („od Atlantiku po Ural“), ktorý by „zaručil 100-percentnú bezpečnosť pre každú európsku krajinu“. Principiálne dôležité je pre Moskvu vytvoriť systém, ktorý by mal skutočne celoeurópsky a nie úzkoblokový charakter. Obranný systém chce Putin umiestniť bližšie k „nebezpečným“ krajinám, aby tak zostrelil nepriateľské rakety ihneď po vypustení. Podľa amerického ministra obrany Cohena majú však Rusi zrejme na mysli obranný systém len proti strelám krátkeho alebo stredného doletu, čo by vraj neposkytovalo žiadnu ochranu USA a dokonca ani Európe. USA sa domnievajú, že napríklad severná Kórea by mohla použiť svoje vyvíjané medzikontinentálne rakety Tepodong už v roku 2005, no ruskí experti tvrdia, že KĽDR ukončí vývoj rakiet dlhého doletu najskôr v roku 2015.
Redukcia rakiet pokračuje Rusko, vedomé si svojich ekonomických a finančných slabín, nemôže síce nereagovať na aktivizáciu zbrojných plánov USA, no snaží sa o menej nákladnú odpoveď a predovšetkým operuje snahou o ďalšie znižovanie jadrových potenciálov. Po dlhom odkladaní Moskva predsa ratifikovala zmluvu o obmedzení počtu strategických jadrových rakiet START II, čo otvára cestu k rokovaniam o zmluve START III. V súlade so zmluvou START II sa má do roku 2007 znížiť počet ruských jadrových hlavíc na 3000 a amerických na 3500. Ďalšie znižovanie (dohodnuté ešte s Jeľcinom) ráta so znížením na 2000 resp. 2500. Ruská strana dokonca navrhuje redukciu na 1500 hlavíc, čo Clintonova administratíva odmieta. Najnovším krokom Moskvy v tejto oblasti je pripravovaná radikálna reforma ruských strategických síl. Náčelník generálneho štábu Anatolij Kvašnin v tejto súvislosti pred niekoľkými dňami navrhol zníženie počtu divízií síl strategických zbraní zo súčasných 22 na dve a redukciu nosných rakiet na jednu sedminu. Podľa odborníkov tento návrh na zníženie počtu strategických rakiet dokonca prekračuje záväzky vyplývajúce z rusko-amerických zmlúv o odzbrojení a v prípade, že by sa realizoval, by sa tieto dohody stali bezpredmetnými. Minister obrany Sergejev, ktorý sa stavia proti, má vraj onedlho odísť do dôchodku…
Na druhej strane Atlantiku republikánmi vedený Senát začiatkom júna opäť schválil zákon zakazujúci už päť rokov prezidentovi jednostranne znížiť stavy amerických jadrových zbraní. Podľa výnimky by prezident mohol pristúpiť k zníženiu po previerke, ktorú Pentagón bude robiť každé štyri roky. Tá prvá bude koncom roku 2001, v čase, keď v Bielom dome bude už vládnuť nový prezident. Republikánsky kandidát Bush je údajne odhodlaný znížiť arzenál na čo najnižšiu mieru, demokratický kandidát Gore pravdepodobne tiež. Rozporuplné tendencie nasvedčujú, že v oblasti zbrojenia dochádza k určitým posunom, ktoré môžu ľudstvo priblížiť k likvidácii zbraní hromadného ničenia, no môžu byť tiež pláštikom pre obnovenie smrtonosných pretekov v nových dimenziách.
Autor (1955) je komentátor denníka Práca
