Niektoré správy znejú akoby boli oznamy zo skutočnej vojny: Neľútostné bandy rabujú naše zemiačniská a nad úbohým slovenským národom sa vznáša kostnatá ruka hladu. Vieme, že situácia, hoci vôbec nie je dobrá, nie je (aspoň zatiaľ) taká dramatická. Veď napríklad vláda, ktorá určite nemal dôvody sumu na pomoc suchom postihnutým poľnohospodárom zveličovať, mohla nakoniec z nej dať určitú časť na oddlženie vysokých škôl. Dramatizuje sa tu niečo iné, problém, ktorý je tiež zlý, ale o môže sa stať hrozivým až o nejaký čas – problém s našimi Rómami. V zúfalej situácii sú totiž oni. Zemiačniská sa dajú strážiť armádou, môžeme ich trebárs zamínovať a tak ochrániť naše milované zemiaky pred naozaj devastujúcim vykrádaním, ale čo s Rómami? Kto tu ťahá za krátky koniec? Napokon i „farmársky“ zákon môžeme prijať, no jeho dôsledkom bude preplnenie väzníc, a nie ochrana zemiačnísk. Vo väzniciach má väzeň napr. zaručenú takú stravu, ktorú už dnes nemajú mnohí nezamestnaní, o bezdomovcoch ani nehovoriac… Pre väčšinu Rómov, ktorí žijú v osadách, väznica nie je hrozbou a sociálne podpory sa im nebudú dať už viac znižovať. Ako sa úspešne pustiť do rómskeho problému ako takého, to nie je téma pre glosu. Tobôž nie pre jednu tlačovku poslanca za SNS Víťazoslava Morica, ktorý navrhol vytvoriť pre rómskych neprispôsobivých spoluobčanov rezervácie podľa vzoru amerických indiánov. Riešiť vykrádanie a devastovanie zemiačnísk sa však dá hádam v dohľadnom čase. Strážiť ich armádou tiež neponúka východisko. Už predsa dobrý vojak Švejk vysvetlil, prečo nemôžu byť vojaci poľnými strážnikmi. Z návrhov, ktoré padli, je najschodnejší ten, aby sa Rómom vydelil kus poľa, kde si môžu pestovať zemiaky pre seba a, samozrejme, budú si ich aj sami strážiť. Neobrobených polí je dosť…
