Eduard Chmelár sa v článku Nejasná správa o stave krajiny (SLOVO č. 31-32/2000) čuduje samozrejmostiam. Tak ako sa kedysi Aľjoška, sluha hlavnej postavy z Gogoľových Mŕtvych duší, čudoval, že z písmen vznikajú slová, tak sa aj autor čuduje slovenskej súčasnosti. Kto ju navodil? Nie my, Slováci, sami? My, starí ľudia, ktorí si pamätáme politické dianie od roku 1930, zisťujeme, že sa počet slovensky zmýšľajúcich občanov SR nemení. Nik nepribudol, nik neubudol. Nad nepriaznivým stavom slovenskosti bedákajú jedinci už od čias Ľudovíta Štúra. Pritom sa však Slováci ešte neučili svoju reč zo slovníkov ako napríklad Česi za čias Josefa Jungmana. Slovensko je jednotné aj bez alebo napriek masmédiám. Ktože Slovákov zjednocoval v reči, piesňach, či zvykoch od čias tureckých vojen? A predsa sa na celom Slovensku spieva Sobotienka ide… Čo iného, ak nie malovernosť alebo neznalosť pomerov núti ľudí myslieť na ohrozenie existencie slovenstva či slovanstva?
Slovania majú budúcnosť a súčasní správcovia sveta sa o tom už čoskoro presvedčia. Slovanom netreba budovať protiatómové ochranné dáždniky, ani pomätené NATO. Udivuje ma zmýšľanie súčasnej slovenskej inteligencie, ktorá má čo hovoriť do dnešnej politiky. Pri jej vzdelaní, ako hovorieval Vlasta Burian, by predsa mala trochu chápať súčasnosť. Mala by vidieť tú úpornú snahu správcov sveta o totálne rozbíjanie každého náznaku všeslovanského povedomia. Ako malý chlapec som bol svedkom výroku jedného žobráka na púti vo Frívalde, keď sa ľudia modlili za dážď. Žobrák vtedy povedal: „Ľudia, za dážď sa nemodlite, iba strechy si opravte.“ Takisto ani Slováci či Slovania sa nemusia utiekať pod ochranu EÚ či NATO, len nech sa čím skôr zjednotia. Slovania majú v Srbsku krásny príklad: keby bol Josip B. Tito zostal vo východnom bloku, nebol by Balkán zažíval občiansku vojnu. Rusi sa potom iba prizerali, ako sa im zrada vypomstí! Verím, že sa Poliaci i Česi poučili. Kto ešte aj dnes neverí, že Leonid Brežnev oddialil dnešnú česko-slovenskú mizériu o dvadsať rokov, ten je naozaj slepý a hluchý. Jesenná Praha isto Wall Streetu všeličo napovie.
Ladislav Augustín, Domaniža
