Nezaujatý súdny človek môže nad všeličím v našom živote krútiť hlavou, veď pohoršovať sa jej na čom. Ani škola sa nevyhla viacerým neduhom, ktoré hýbu našou pospolitosťou. Zmieta sa v nedostatku financií.
Učitelia s nízkymi platmi sa obracajú na rodičov chlapcov a dievčat, ktorých učia, aby umožnili škole vegetovať a prispeli sponzorskými darmi, kde-tu všimným a nezriedka i úplatkami. Už tým padá Komenského zásada v pedagogickej práci. Žiaci totiž vedia o postavení a prípadnom podnikaní svojich rodičov i o tom, či a akým obnosom poskytujú pomoc školskému zariadeniu a čím sa zavďačujú učiteľovi za to alebo ono pri klasifikácii. A žiak, ktorého otec či matka sponzoruje školu, a nešetrí darmi, vymyká sa nezávislému hodnoteniu, ocitá sa vo výhodnom postavení a neraz si dovolí vážne narušiť školský poriadok. Istá základná škola v centre Bratislavy neďaleko blumentálskeho kostola, o ktorej sa šíri dobrá povesť, že dosahuje vynikajúcu úroveň vyučovania, sa v poslednom čase stáva pridruženým strediskom narkomanov. Riaditeľstvo a učiteľský zbor o tom vedia, dokonca sú im známi díleri spomedzi deviatakov. Ale zrejme si povedali, že do toho zasahovať nebudú. Jeden z dílerov je totiž synom sponzora školy. Nechcú, aby sa trestuhodná činnosť, ktorá sa stala už verejným tajomstvom, oficiálne zverejnila, bola predmetom policajného šetrenia a aby sa morálne odsúdil celý pedagogický zbor. Za malý plat sa im asi neoddá bojovať proti tomuto nešváru a trestať svojich zverencov za šírenie a predaj omamných látok. Obmedzujú sa zásadne na vyučovacie hodiny, nie na morálnu výchovu, spojenú s dôslednou kontrolou na chodbách, hygienických zariadeniach a na školskom dvore, kde evidentne dochádza k fajčeniu a užívaniu drog mladistvými narkomanmi.
Morálnu výchovu školopovinných detí so sklonmi k návykovým látkam a zodpovednosť za ich výskyt v škole preniesli na rodičov. Podľa dispozícii vedenia školy to na rodičovskom združení odznelo z úst triednych učiteľov. Nech si vraj každý rodič vo vlastnom záujme nechá lekársky prešetriť svojho potomka za určitý, nie malý obnos, či je alebo nie užívateľom drog, a nech si sám urobí doma nápravu. Škola s touto záležitosťou nechce mať nič spoločné. Pedagogický zbor a jeho vedenie chce si zachovať čisté ruky. Typický príklad oportunistického, vyhýbavého postoja tých, ktorí sú povinní niesť spoluzodpovednosť za morálnu výchovu žiakov. Tých, ktorí by teda nemali iba vyučovať na vysokej úrovni, ale aj vychovávať, naprávať, ak dôjde k nebezpečným javom, a netváriť sa neutrálne. Ak by spomínaná škola bola v tomto smere výnimkou, ešte by to nebolo najhoršie. Objektívny prieskum na základných a stredných školách o výskyte predaja a užívania drog by nám možno priniesol hrôzostrašnú štatistiku. Zaoberá sa tým vôbec ministerstvo školstva?
Autor (1949) je publicista a pedagóg
