Ekonomického redaktora Dušana Devána zaráža, ak si ľudia na Slovensku pri zhoršujúcej sa ekonomickej situácii doprajú stále viac luxusu – napríklad vlastnením mobilného telefónu. Má ho vraj už každý občan SR. Pán kolega má možno kdesi pravdu. K jeho kategorickému zisteniu by som však veľmi rád dodal aspoň tri skutočnosti: 1. pre mnohých ľudí bez spojenia pomocou pevnej linky je mobilný telefón často záležitosťou existenčného významu, 2. po masívnej, agresívnej, všadeprítomnej reklamnej kampani, by som sa na Devánovom mieste vôbec nečudoval. Do tretice to najpodstatnejšie. Nemám presný prehľad o tom, čo za peniaze svojich klientov ponúka EuroTel. Ako zákazník mladšej a reklamne nepochybne agresívnejšej akciovej spoločnosti Globtel, by som však k takémuto luxusu mal isté pripomienky. Zoberme si jej niekdajší slogan – „aby ľudia spolu hovorili“. K tomu potrebujú najmä dobré spojenie, ktoré však spoločnosť Globtel mnohým svojim klientom vedome upiera. Napríklad obec Veľké Trakany pri Čiernej nad Tisou. Alebo obec Zemplín, okres Trebišov. Alebo… Ľudí v odľahlejších oblastiach, upísaných dotovaným telefónom Globtelu GSM s nevyhnutnosťou platiť nemalé účty aspoň dva roky, je určite dosť. V spomenutých teritóriách sa pomocou tohto poskytovateľa mobilného spojenia dovoláte kamsi možno na pätnásty raz. A ak už sa náhodou dovoláte, alebo zavolá niekto vám, môžete si byť istý, že váš dvojminútový hovor sa v dôsledku nekvalitného signálu preruší aspoň päťkrát. Odpoveď na reklamáciu? „… tento rok Vám bohužiaľ nemôžme sľúbiť podstatné zlepšenie pokrytia… musíme do úvahy zobrať strategickú a ekonomickú návratnosť investícií…“ Aha! Takže pre akciovú spoločnosť Globtel poskytnutie kvalitného spojenia (základu, aby ľudia spolu hovorili) všetkým, ktorí svoje slušné účty mesiac čo mesiac poctivo platia, jednoducho nie je „strategickou a ekonomicky návratnou investíciou“.
