Trojjazyčný názov Nachbarschaften – Susedstvá – Szomszédság vyjadruje hlavný motív série podujatí, ktoré sa od mája do septembra tohto roka sústreďujú v pohraničnom trojuholníku Rakúsko – Maďarsko – Slovensko. Ich iniciátorom je spolok Österreichisches Volksliedwerk (Rakúsky spolok ľudovej piesne) sídliaci vo Viedni. Ten v úzkej spolupráci s Etnografickým múzeom na zámku v Kittsee pripravil letnú akadémiu Ľudová kultúra 2000.
Ide o týždňový kurz a jeho cieľom je spoznávanie kultúry vybraného regiónu. Kurzy tohto typu sa v Rakúsku konajú každoročne, avšak vždy v inej oblasti. Určené sú pre kultúrnych pracovníkov, študentov, dôchodcov a všetkých záujemcov, ktorí sa chcú zoznámiť s Rakúskom nekomerčným spôsobom cez kultúru, prírodu, ľudí a ich tvorivosť. Účastníci letných akadémií strávia týždeň s odborníkmi a vo vzájomnej diskusii objavujú to, čo bežný turista nespozná.
Po prvýkrát sa takáto letná akadémia koná v regióne hraničiacom s bývalými štátmi východného bloku, v priestore, kde sa stretávajú územia troch krajín. To inšpirovalo organizátorov predstaviť región severného Burgenlandu nielen ohraničene v rámci Rakúska, ale aj ako priestor, v ktorom sa po stáročia prirodzene stretávali kultúry troch majoritných etník – Rakúšanov, Maďarov a Slovákov – a viacerých minorít, ktoré kultúrnu pestrosť regiónu dotvorili, t. j. Rómov, Chorvátov a Židov.
Projekt, ktorý spojil a účastníkom priblížil dva ešte nedávne „konce sveta“ oddelené od seba železnou oponou, ich predstavuje ako zaujímavý priestor kultúrnej výmeny a konfrontácie súčasne, susedskej spolupráce, ale aj pasívneho susedského spolužitia. Je to priestor, ktorý má veľa spoločného, ale zároveň má v každej krajine svoje osobitosti. Ako najvhodnejšia sféra, v ktorej sa jednota a protiklady dajú pozorovať, sa ukázala ľudová kultúra.
Ľudová kultúra a Európa Prečo sa organizátori letnej akadémie Ľudová kultúra 2000 rozhodli poznávať regióny Rakúska a okolia práve prostredníctvom ľudovej kultúry? Odpoveď dáva Michael Weese, kurátor podujatia a odborník na užité umenie: „Dnešná diferencovaná Európa sa bojí integrácie, ktorú mnoho ľudí vníma ako homogenizáciu. Od ľudovej kultúry očakávajú, že bude uchovávať regionálnu alebo národnú identitu, demonštrovať inakosť a etnickú osobitosť v čase globalizácie. Letná akadémia sa pokúsi prostredníctvom témy Susedstvá zodpovedať otázku, akú úlohu možno pripísať ľudovej kultúre v meniacej sa Európe, ako vplývali na premeny ľudovej kultúry politické udalosti a akú mozaiku poskladajú vzájomne spolupracujúce inštitúcie z troch krajín.“
Samotná letná akadémia obsahuje tri podtémy: školu videnia, školu počúvania a školu spomínania. Tri školy sa naplnili témami z ľudovej kultúry a vyšli z nich tri tematické okruhy – ľudová architektúra, ľudová hudba a múzeá a pamätné miesta.
Exkurzie na hraniciach troch štátov Dvojdňové exkurzie, ktoré akadémii predchádzali, sa konali počas dvoch májových víkendov. Trasa prvej mala ťažisko v Burgenlande. Jej cieľom bolo ukázať vidiek a to, ako dejiny vplývali na architektúru, agrárne dejiny, ekológiu a turizmus súčasne. Východiskovým bodom sa stal Neusiedl am See – odtiaľ nás slovom sprevádzal Sepp Gmasz, teoretický aj praktický odborník na folklór. Pri prechode obcami a krajinou upozorňoval na zmeny, ktoré tu spôsobil rozvoj vinohradníctva, nárast sídel a turizmus. Takou boli napríklad stodoly v centre obce Gols, ktoré v minulosti stáli na jej okraji.
V Halbturne, kolonizovanej obci s pravouhlými ulicami, bol ozdobou najmä Esterházyovský zámok. Rod Esterházyovcov, vždy verný Habsburgovcom, vlastnil v rakúsko-maďarskom pohraničí viacero skvostných objektov a množstvo pôdy. Niekoľko kilometrov odtiaľ sme mali možnosť spoznať inú stranu mince minulého života – majer vo Wittmannhofe. Bývalá učiteľka a obyvateľka, ktorá nás sprevádzala, mu spomienkami vdýchla minulý život. „Hm, na takéto miesto by turistov nezaviedla žiadna cestovná kancelária,“ pomyslela som si. Práve majere boli však priestorom, kde dochádzalo ku kultúrnej výmene medzi rakúskymi, maďarskými a slovenskými sezónnymi robotníkmi, ktorí sa tu stretávali.
Nasledujúcou zastávkou bola obec Frauenkirchen. Miestna bazilika slúžila ako pútnické miesto pre katolíkov z Rakúska, Slovenska i Maďarska. Omše sa konali vo viacerých jazykoch. Predmodleníci poznali prichádzajúce skupiny pútnikov a vítali ich spevmi v ich jazyku. Krížová cesta vedľa baziliky postavená podľa talianskeho vzoru bola tiež stredobodom pozornosti pútnikov. Do Frauenkirchenu osobitne prichádzali veriaci z Rakúska i Maďarska, ktorí po roku 1945 museli opustiť svoju vlasť. Dnes sem prichádzajú najmä pútnici-turisti.
Ochutnávka pezinského vína Hranica Rakúska a Maďarska si aj vďaka železnej opone zachovala svoje prírodné bohatstvo. Prírodovedci z oboch krajín preto predstavili špeciálne informačné centrum Národného parku v Illmitzi a vodné vtáctvo tejto oblasti. Vtáčím rajom na maďarskej strane nás sprevádzal prírodovedec István Goda.
O dva týždne neskôr smeroval rakúsky autobus s asi 50-člennou medzinárodnou posádkou za hranice Rakúska. Na programe prvého dňa bolo juhozápadné Slovensko s témou Hľadanie identity v multikulúrnom prostredí. Zrúcanina hradu Devín aj v súčasnosti symbolizuje miesta spomienok Slovákov, Nemcov i Maďarov, miesta, kde si rozdelené rodiny ešte pred vyše desaťročím mávali cez železnú oponu.
Mnohokultúrny charakter juhozápadného Slovenska ešte v 20. storočí dotváral nielen Nemcami obývaný Devín, ale aj Chorvátmi osídlená Devínska Nová Ves, Malé Karpaty s lesnými robotníkmi, tzv. huncokarmi z Rakúska či habánska kolonizácia s osobitými sídlami a remeselnou zručnosťou. Trasa preto smerovala cez Záhorskú Bystricu so zónou pamiatkovo chránených domov do pútnického miesta Mariánka s obnoveným kláštorným komplexom, ďalej cez Pezinskú Babu do Pezinka. Skupinu v autobuse zaujímala rovnako história, ako aj súčasnosť: pýtali sa na komplex modernej automobilky v Devínskej Novej Vsi či na bratislavský „Beverly Hills“ v Záhorskej Bystrici.
Dobré dojmy zahraničných účastníkov akadémie umocnilo uvítanie na pezinskej radnici, ktorého sa ujal zástupca starostu Oliver Solga. Pezinok spoznali ako malebné historické mestečko, ale, samozrejme, najmä ako centrum pestovania viniča a výroby dobrého vína. Po informáciách o projekte rozvoja turizmu v rámci Malokarpatskej vínnej cesty a po prehliadke Mestského múzea sa exkurzia končila v historickej pivnici pri degustácii vína a skalických trdelníkoch. Vedúca exkurzie, Maria Walcherová, hlavná tajomníčka spolku, vyprovokovala dokonca krátku spevnú konfrontáciu dvoch kultúr.
Ešte v ten v podvečer čakal účastníkov exkurzie v burgenlandskom Mönchhofe večer plný hudby a – akože inak vo vinárskom kraji – aj ďalšej ochutnávky vín. Kultúrny fenomén, ktorý tieto regióny spája, je aj mestská forma vinohradníctva, na Slovensku rozšírená len v malokarpatskej oblasti. Okrem burgenlandských speváčok z Apetlonu tu svojou troškou do mlyna prispela ľudová hudba súboru Ponitran z Nitry.
Nechýbala hudba V nedeľný podvečer 3. septembra sa stretli účastníci na zámku v Kittsee. Okrem odborníkov umožnili organizátori bezplatnú účasť aj študentom z bratislavskej a nitrianskej univerzity. Vypočuli úvodné „impulzné“ referáty a neskôr pracovali v troch tematických skupinách. Napríklad škola spevu sa v pondelok venovala ľudovej kultúre a hudbe burgenlandských Chorvátov, v utorok navštívila kultúrne centrum KUGA, ktoré vzniklo z podnetu tejto národnostnej menšiny, a účastníci sa oboznámili s činnosťou spolku. Streda bola venovaná rómskym dejinám a kultúre, štvrtok zasa židovskému etniku a náboženstvu. No a v piatok sa všetky poznatky zosumarizovali a diskutovalo sa o nich…
Aj v ďalších dvoch pracovných skupinách sa odborné výklady a diskusie striedali s exkurziami a názornými ukážkami. Školu spomínania možno chápať ako podnet k zamysleniu sa nad spomienkami a naším spôsobom zaobchádzania s minulosťou. Mnohoraké formy a funkcie pamäti, jej sociálne významy, sú témami, ktoré sa na rôznych miestach objavovali z rozličných aspektov – cez múzeá, pamätné miesta a ľudovú kultúru, ako orgán spomienok. Ľudová architektúra sa skúmala cez jej formy, funkcie a premeny v čase.
V závere týždňa sa letná akadémia premenila na medzinárodný hudobný festival nazvaný Východ, Juh, Východ. Návštevníci sa tu stretli s ľuďmi a hudbou zo Slovenska, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Macenónska, Bosny a Ruskej federácie. Slovensko reprezentovali Bratia Muchovci z Terchovej, Moyzesovo kvarteto a ľudová hudba súboru Ponitran.
Kultúrna spolupráca sa však medzi tromi krajinami ani zďaleka nekončí. Pokračovateľmi sa stanú mestá Neusiedl am See, Pezinok a Mosomagyaróvár, odovzdávajúce si v priebehu šiestich rokov štafetu kultúrnych dní územného trojuholníka, ktorý ohraničujú.
Nachádzanie odpovedí V roku 1972 bolo v Kittsee založené etnografické múzeum ako pobočka Národopisného múzea vo Viedni, ktoré sa orientovalo na dokumentáciu ľudovej kultúry juhovýchodnej Európy. Počas takmer tridsaťročnej existencie si vybudovalo početné kontakty vo východoeurópskych krajinách, ktoré zúročilo najmä v poslednom desaťročí. Skutočnosť, že letná akadémia sa v roku 2000 koná práve na zámku v Kittsee, je teda prirodzeným dôsledkom predchádzajúceho vývoja, ale aj impulzom na rozvoj tohto hraničného priestoru.
Stretnutia obyvateľov spomínaného regiónu s účastníkmi z celého Rakúska prinášajú nielen objavovanie iných, ale aj seba samých. Napríklad pri návšteve dlhého domu, v minulosti obývaného viacerými rodinami, krútili Rakúšania zo západných oblastí hlavami: „Ako tak mohli žiť?“ U nás stačí nahliadnuť do dvorov v starej Rači a odpoveď nám dá aj súčasnosť. Prekvapením boli aj rovnaké štvorhranné domčeky s ihlanovou strechou, ktoré v 60. a 70. rokoch zaplavili maďarské a slovenské dediny: „Ako to, že všetky sú rovnaké?“ Pre odpoveď treba siahnuť hlbšie, než len do staviteľstva. Pre našinca sú objavom majere, ktoré zanikali až začiatkom 60. rokov s rozvojom techniky. U nás sa vývin uberal úplne inou cestou. Otázok sa vynáralo veľa. Výhodou letnej akadémie je, že účastníci našli aj odpovede. A o to ide. O vzájomné poznanie a porozumenie v bežných záležitostiach spôsobu života. O dobré susedstvo, kultúru spolupráce a kultúru spolužitia.
Autorka (1960) je vedecká pracovníčka Ústavu etnológie SAV
