To pravé umenie Starogrécky filozof Diogenes býval v sude na piesčitom brehu mora, pil vodu a živil sa len korienkami a zeleninou. Istý dvoran sa rozhodol, že mu jeho čudný spôsob života vyhovorí. Keď ho navštívil, Diogenes si práve pripravoval obed z hlávky kapusty. – Vidíš, – hovorí mu dvoran, – keby si ovládal umenie klaňať sa kráľom, nemusel by si žiť o kapuste! – Ani ty nie si na tom oveľa lepšie, – odvrkol mu Diogenes, – keby si lepšie poznal umenie ako žiť z kapusty, nemusel by si sa klaňať kráľom!
Žeby negramotný? Ruský spisovateľ Fiodor Michajlovič Dostojevskij sa raz prechádzal po Petrohrade. Zastavil sa pred radnicou a chcel si prečítať úradnú vyhlášku. Siahol do vrecka a zistil, že si doma zabudol okuliare. Pristavil preto okoloidúceho muža a spýtal sa ho: – Prosím vás, čo je tu napísané? Muž ho potľapkal po pleci a odvetil: – Som na tom rovnako ako vy – ani ja neviem čítať!
Kus pravdy Známeho francúzskeho dramatika Marcela Acharda sa raz spýtali, čo si myslí o lži. Jeho odpoveď znela: – Lož má nepravidelné stupňovanie. Prvý stupeň – lož, druhý – diplomacia, tretí – štatistika.
Kompliment za všetky drobné Leopolda Stokowského, amerického dirigenta poľského pôvodu, pozvali raz na koncert akéhosi vidieckeho orchestra. Po koncerte sa dirigent domáceho orchestra spýtal Stokowského: – Ako sa vám páči náš prvý huslista? – Veľmi mi pripomína Edisona. – Edisona? Veď Edison nebol huslistom. – Práve preto!
Smrť nad pomery Anglický spisovateľ Oscar Wilde zomieral vo veľkej chudobe. Dvaja lekári, ktorých zavolali k jeho lôžku, sa rozhliadli po spustnutej izbe a jeden z nich poznamenal: – No, s veľkým honorárom tu rátať nemôžeme! Wilde to počul a lekárovi odpovedal: – Prepáčte mi, páni, naozaj umieram nad svoje pomery!
Samé nedopatrenia Slávny taliansky skladateľ Giacomo Puccini mal vo zvyku, že každý rok na vianočné sviatky posielal svojim starým priateľom malú pozornosť – vlastnoručne zhotovený „panettone“, známy taliansky slávnostný koláč. Jedného roku poslal koláč Toscaninimu. Až po odoslaní si spomenul, že s týmto veľkým dirigentom je vlastne na vojnovej nohe a pretože v žiadnom prípade nechcel vzbudiť dojem, že ako prvý podáva ruku na zmierenie, poslal mu telegram: „Panettone som poslal nedopatrením.“ Na druhý deň sa ozval Toscanini telegrafickou odpoveďou: „Panettone som nedopatrením zjedol.“
