Čo je v pozadí referenda?
Zaujal ma článok Michala Šemráka Politici vybŕdnu z konopí (SLOVO č. 41/2000) o tom, že úsilie opozície o predčasné voľby prostredníctvom referenda nedosiahne cieľ, pretože poslanci NR SR, ktorí by svoje rozpustenie museli odhlasovať ústavnou väčšinou, to vo vlastnom záujme neurobia. Tento názor je dosť rozšírený a zaiste o ňom vedia nielen stratégovia Vladimíra Mečiara, Anny Malíkovej, ale aj Roberta Fica. A predsa sa pustili do referendovej kampane.
Sú zrejme presvedčení, že ak sa do tejto akcie investuje patričná obrovská suma a ak bude kampaň mohutná, referendum bude platné, jeho výsledky budú pre iniciátorov i aktérov pozitívne a veľká väčšina voličov fakticky prinúti poslancov ústavný zákon odhlasovať. Najmä ak sa do toho zapoja aj odbory, pohroziac generálnym štrajkom, aby sa „rešpektovala vôľa ľudu“. Veď ľudia stojaci v pozadí referenda sa už môžbyť vopred dohodli, ako si rozdelia moc. Podľa ostatných prieskumov verejnej mienky neklesli preferencie SDKÚ natoľko, aby sa Mikuláš Dzurinda musel predčasných volieb priveľmi báť a pripraviť sa o možnosť dohodnúť sa po voľbách so Smerom. Pre Roberta Fica by bolo totiž výhodnejšie – už i vzhľadom na zahraničné súvislosti – ísť do vlády s SDKÚ a s SDĽ, ako s HZDS a SNS. Preferencie SDĽ už vzrástli na sedem percent, takže ani ľavica by nebola stratená.
Pravdaže, predčasné voľby by zrejme zmietli tých, čo by sa včas neprilepili na niektorú nádejnú stranu. KDH by sa takto do parlamentu dostalo tak, že by sa „pridalo“ k budúcemu premiérovi. Možnože by sa dosiahla ústavná väčšina aj bez SMK. To si zatiaľ asi neuvedomili jej vedúci činitelia, lebo nepremyslenou, naivnou tvrdohlavosťou, ktorú mnohí chápu ako vydieranie, hrozia práve teraz, v najnevhodnejšej chvíli, rozbitím vládnej koalície. Takto sa prakticky odpilujú nielen od slovenských voličov, ale strácajú dôveru aj nejedného maďarského voliča. Svojou provokačnou taktikou „posotili“ R. Fica bližšie k referendu, ba tlačia tam aj M. Dzurindu!
V tomto čase sme už svedkami maximálne vystupňovaného referendového zápasu. Je otázne, čo majú v talóne mečiarovci, keď je jasné, že výlučne so SNS vládu opäť nevytvoria. Ich predvolebné reči by sa museli podobať na zázrak, aby uspeli. V predvolebnej kampani by sa pravdepodobne použili argumenty najťažšieho kalibru, pričom výhodu by získali politici namočení v špinavostiach privatizácie. Pre SDĽ, ale aj pre Smer tu vyvstáva otázka nastolenia zodpovednosti konkrétnych osôb i politikov, napríklad za nedobytné pohľadávky v objeme stomiliárd korún voči 3500 podnikateľským subjektom, ktoré nedávno prifarili Slovenskej konsolidačnej banke a ktoré musia zaplatiť daňoví poplatníci. Koľko tých miliárd sa stratilo vo vreckách ziskožravcov a nehodných politikárov? Kto a kedy týchto veľkozlodejov poženie pred spravodlivý súd? Človeku, čo len trochu vidí do politiky, je už dnes zrejmé, že v uvedenej superšpinavej kauze sa namočili nielen mečiarovci. No ten dnešný politik, čo má naozaj čisté ruky a môže to dokázať, bude patriť medzi víťazov a určovať našej krajine jej ďalší, možno šťastnejší vývoj.
Ján Révaj, Bratislava
