Izraelský spisovateľ, dramatik a filmový scenárista maďarského pôvodu Ephraim Kishon (vlastným menom Ferenc Hoffmann) je známy svojou prozaickou tvorbou takmer v celom kultúrnom svete. Zásluhou vydavateľstva Kalligram sa má možnosť zoznámiť aj slovenský čitateľ s jeho vtipnými krátkymi prózami zo zbierok Môj priateľ Jossele a iné nové satiry a Abrahám za to nemôže, ktoré sú súčasťou recenzovanej knižky.
Ferenc Kishon emigroval v roku 1949 z Maďarska a po krátkom pobyte v Rakúsku sa usídlil v Izraeli. Veľmi rýchlo zvládol hebrejčinu a stal sa jedným z najznámejších izraelských spisovateľov druhej polovice 20. storočia.
Príbehy oboch zbierok sú nenáročným čítaním pre široké čitateľské vrstvy. Ide o jednopríbehové prózy upútavajúce čitateľa rozprávačskou dynamikou a najmä vtipnými dejovými zvratmi reagujúcimi na paradoxy života.
Ústrednou postavou prvej zbierky je Jossele, muž schopný orientovať sa v každej situácii. Jeho postoj k skutočnosti je ironicko-satirický. Príbehy sú založené na vtipných a neraz absurdných až nelogických zvratoch. Vychádzajú zo situácií, s ktorými sa človek stretáva v rôznych podobách v každodennom živote. Ich pointy sú výsledkom nového, „originálneho“, optimistického pohľadu človeka na svet, ktorým Jossele dokáže prekonávať a do úsmevnej polohy presúvať aj tie najzamotanejšie situácie. Ako príklad takéhoto riešenia možno spomenúť prózu s názvom Josseleho teória relativity, v ktorej rozprávač spomína svoju návštevu futbalového zápasu Izraela s Bulharskom. Izraelčanom sa nedarilo, vysoko prehrávali, pričom priebeh zápasu uvádzal rozprávača do zúfalstva. Riešenie sa však našlo. Priateľ Jossele jednoducho konštatoval, že treba zmeniť uhol pohľadu. Bulharov začal považovať za Izraelcov a opačne. Domov už obaja priatelia odchádzali celkom spokojní.
Druhá časť knižky obsahuje krátke príbehy zo zbierky Abrahám za to nemôže. Sú podobné príbehom z prvej zbierky. Vytratila sa len postava Josseleho. Vyrozpráva ich subjektívny rozprávač, zväčša zainteresovaný na jednotlivých udalostiach. Tematicky sú tieto prózy veľmi rôznorodé, pričom ich hrdinovia riešia podobným, neraz až absurdným spôsobom domáce manželské problémy, determináciu reklamou, ale aj politické otázky ovplyvňujúce ich každodenný život.
Kishonove príbehy neobsahujú takmer žiadne psychologické charakteristiky zainteresovaných postáv. Pri ich čítaní vnímame len dejovú zložku textu, pričom sa v našom vedomí vytvára mozaika evokujúca do určitej miery špecifiká židovskej mentality, ale zároveň aj nepriamo poukazujúca na možnosti, ako by sme sami mohli úsmevnou formou riešiť vlastné problémy.
Príbehy zo zbierky Pomsta je sladká sú typickým oddychovým čítaním, nevytvárajú žiadne interpretačné prekážky a nevyžadujú od čitateľa hlboké zamyslenie. Poskytujú mu však zábavu a oddych.
Autor (1950) je literárny vedec a vysokoškolský pedagóg
Ephraim Kishon: Pomsta je sladká (Poviedky z Izraela) Kalligram, Bratislava 2000
