Medzi našimi politikmi prepukol nový škandálik. Nie, tentoraz sa nikto neopil, nik opĺzlo nenadával policajtom, ani nemočil na verejnom priestranstve. Minister Milan Kňažko zvíťazil v tesnom (hádam v tom prívlastku je rarita) súboji s predsedom klubu poslancov za HZDS-ĽS Tiborom Cabajom v relácii TV Markíza Sito. Ako sa však neskôr ukázalo, Zlaté sitko si nezískal práve najčestnejším spôsobom. K trofeji mu dopomohlo 662 telefonátov z ministerstva kultúry. Nebolo to prvýkrát. K podobným praktikám sa ministerskí úradníci uchýlili i v júni (vtedy stačilo 613 impulzov). Ešte usilovnejšie si počínali podriadení ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha, ktorému k dobru pripísali začiatkom apríla 1829 telefonátov. Oddanosť štátnych zamestnancov v tomto smere zrejme nepozná medze. Chyba však spočíva v tom, že sme to zaplatili my všetci, daňoví poplatníci. Spolu nás to vyšlo na 23 000 korún. Niekto si pomyslí, nuž, čože je to oproti miliardám vytunelovaným v podnikoch, ktoré sa privatizovali pod Mečiarovou kuratelou. Ale princíp je princíp. Veď tu ktosi tvrdil, že nebude ako oni… V tomto prípade prinajmenšom v etickom rozmere sklamali aj stranícke centrály. Poznáte výrok istého manažéra z nemenovanej parlamentnej strany: Dajte mi 80 tisíc a v Site budú vyhrávať aj naši šéfovia? Myslel tým nákup špeciálneho počítača a softwaru, ktorým by počas televíznych súťaží neustále vykrúcali príslušné audiotextové čísla. Peniaze mu neoferovali, strana si v Site i v relácii Na telo naďalej vedie mizerne. Tie politické subjekty, čo nešetria financiami na modernú techniku, poznáte obyčajne podľa toho, že sa v daný deň na súťaži zúčastňuje rádovo viac „televíznych divákov“ ako po iné večery. –
