Akoby odchodov veľkých osobností nebolo vlani dosť. 30. decembra 2000 si všemocná smrť vyžiadala ďalšiu – huslistu, dirigenta a vysokoškolského pedagóga Bohdana Warchala, ktorý nás opustil vo veku nedožitých 71 rokov. Prostredníctvom zákernej choroby tak zavŕšila smutnú ročnú bilanciu a slovenskému hudobnému životu uštedrila dosiaľ bezprecedentný úder (predtým už zomreli Oto Ferenczy, Ľudovít Rajter, Ján Pragant, Jaroslav Filip a Ladislav Mokrý).
Bohdan Warchal sa od začiatku svojej profesionálnej dráhy prejavoval ako mimoriadne silná, kreatívna a spontánna umelecká osobnosť. Po absolutóriu husľovej hry na brnenskom Konzervatóriu a JAMU (1957) začal pôsobiť v orchestri Slovenskej filharmónie, kde sa za krátky čas vypracoval na koncertného majstra. Absolútne prelomovou udalosťou – tak preňho osobne, ako i pre celú hudobnú kultúru na Slovensku – sa stalo založenie Slovenského komorného orchestra (SKO) v roku 1960, ktoré sám inicioval. Rok 1966 znamenal pre toto unikátne teleso akt osamostatnenia, čo bol prvý predpoklad na to, aby už v blízkej budúcnosti výrazným spôsobom prehovorilo do formovania a neustáleho kvalitatívneho rastu slovenského interpretačného umenia.
SKO sa vďaka intenzívnej koncertnej aktivite na európskom i americkom kontinente preslávil ako špičkové teleso svojho druhu. V nemalej miere k tomu prispel aj fakt, že Bohdan Warchal – umelecký vedúci i duša súboru – vždy trval na tom, aby mladí hudobníci, ktorých má prijať do svojich radov, disponovali nielen primeranou dávkou talentu, ale mali aj výrazný sólistický profil. Veľké sympatie si SKO vydobyl nielen u domáceho, ale obzvlášť u pražského publika, pre ktoré „warchalovci“ stelesňovali pojem, na ktorý sa jednoducho vždy a za každých okolností chodilo.
Svoj interpretačný odkaz zanechal Bohdan Warchal v podobe bohatej diskografie, ktorá zachytáva neopakovateľnú atmosféru spolupráce s takými prvotriednymi muzikantmi, ako sú napríklad český flautista Jiří Stivín, alebo francúzsky trúbkár Guy Touvron. Nikto z nich nešetril slovami chvály na iskru vzájomnej tvorivej interakcie, ktorá medzi nimi počas spoločného muzicírovania zvyčajne preskočila. Základnú os repertoáru SKO tvorili už tradične diela barokových majstrov a súčasných, predovšetkým slovenských skladateľov.
Bohdan Warchal zostal verný svojmu umeleckému presvedčeniu a nikdy sa nepreorientoval na novšie trendy smerujúce k rekonštruovaniu interpretačného štýlu starej hudby pomocou výskumu archívnych prameňov a dobových nástrojov, resp. ich kópií. Spoliehal sa výlučne na svoju geniálnu hudobnú intuíciu, výnimočnú schopnosť pochopiť notový záznam v jeho živej dimenzii a na vlastnú tvorivú bezprostrednosť. Týmito vlastnosťami inšpiroval všetkých členov SKO a vtlačil tomuto telesu pečať nenapodobniteľnej originality, vitality, či prostého nadšenia pre hudbu.
V roku 1995 odišiel Bohdan Warchal zo Slovenskej filharmónie a začal pôsobiť v Pražskom komornom orchestri. No už v januári 1997 prijal ponuku opäť sa vrátiť do čela SKO, ktorý kedysi založil a s ktorým vyše triapol desaťročia šíril dobré meno Slovenska vo svete. Spomedzi viacerých štátnych vyznamenaní hodno spomenúť Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, ktorý Bohdanovi Warchalovi za jeho celoživotnú umeleckú činnosť minulý rok udelil prezident SR.
Vlani v novembri oslávil SKO 40. výročie svojej existencie. Žiaľ, pre ťažkú chorobu sa túžba Bohdana Warchala vystúpiť na koncerte v Redute s interpretáciou aspoň jednej skladby nesplnila. Na jeho nespochybniteľnom individuálnom vklade do klenotnice národnej i európskej hudobnej kultúry to však nič nemení.
