Rinaldo Combo, 31-ročný taliansky karabinier, bol v septembri piatou a jeho 24-ročný kolega v decembri šiestou obeťou leukémie, ktorá pomaly kosí bývalých príslušníkov talianskeho kontingentu mierových síl v Bosne a v Kosove. Obaja boli vystavení účinkom radiácie z ochudobneného uránu, ktorý sa používal v amerických protipancierových strelách (pozri SLOVO 11/1999), umiestnených na amerických bombardéroch A 10 Thunderbolt. Ďalších dvadsať talianskych vojakov, ktorí ochoreli na rakovinu, je stále pod lekárskym dohľadom.
Zdravotný stav svojich veteránov s Bosny a Kosova začali postupne preverovať aj ďalšie krajiny, ktoré vyslali vojakov do jednotiek NATO pôsobiacich na Balkáne – Belgicko, Holandsko, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Turecko, Dánsko, Nórsko a Island. Veteránov sa koncom uplynulého týždňa rozhodli testovať aj v susednom Česku. Pred rokom zomrel na leukémiu pilot vrtuľníku Michal Martiňák, ktorý bol svojho času nasadený v Bosne. Pred odchodom na spomínanú misiu ho vyšetrili a jeho zdravotný stav bol v poriadku…
Pokusy o bagatelizáciu Hoci z doterajších výsledkov zdravotných previerok vyplýva, že väčšina testovaných nejaví žiadne náznaky nádorového ochorenia a u viacerých bola zistená len nízka dávka ožiarenia, nepostihujúca vážnejšie ich zdravotný stav, zaznamenané boli aj tragické prípady. V Taliansku zomrelo spomínaných šesť veteránov, v Belgicku zistili ochorenie na rakovinu u piatich vojakov, vo Francúzsku u štyroch, v Holandsku minimálne u dvoch a v Portugalsku u jedného. Ochudobnený urán, ktorý je lacným vedľajším produktom jadrového priemyslu a ako hustý kov sa hodí na výrobu prierazných nábojov proti hrubým plášťom z najlepšej ocele, sa používal pri streľbe v Kosove najmä na severe, takže napríklad u tureckých a gréckych vojakov pôsobiacich na juhu Kosova neobjavili žiadny prípad rakoviny.
Vojenské orgány NATO a niektorých členských krajín sa snažia prípady rádioaktívneho ožiarenia vojakov bagatelizovať. Ešte koncom roku 1999 vypracovala v Taliansku vojenská lekárska komisia dokument, uisťujúci, že munícia s ochudobneným uránom použitá v Kosove nebola pre vojakov nebezpečná. Nenáhodná smrť niekoľkých veteránov však ich tvrdenie vyvracia a komisia tak opäť pracuje na vysvetlení. Podľa predstaviteľov NATO vdýchnutie častíc ochudobneného uránu z tzv. DU-munície (depleted uranium) nepredstavuje hrozbu pre ľudské zdravie a zdravotné riziko je vraj totožné vystaveniu sa akémukoľvek ťažkému kovu, ako napr. ortuti alebo olovu. Podľa hovorcu NATO Dana Baggia dokonca spomínaná munícia údajne „neobsahuje viac rádioaktivity ako fosforeskujúce hodinky“.
Začalo sa to v Iraku Keď v máji 1999 začalo NATO stupňovať nálety na Kosovo, hovorca Walter Jertz priznal používanie grafitových aj trieštivých bômb a tiež munície s ochudobneným uránom (DU). Americký lekár a vedec Doug Rokko v časopise New Scientist vtedy upozornil, že iróniou osudu sa kosovskí utečenci, ktorým chce NATO umožniť svojou intervenciou návrat, sa vrátia do krajiny zamorenej rádioaktívnym ochudobneným uránom. Rokko sa sám podieľal po vojne v Perzskom zálive roku 1991 na dekontaminácii viac ako dvoch desiatok obrnených vozidiel zasiahnutých strelami, ktorých plášť obsahoval DU. Dnes má Rokko ťažkosti s dýchaním a s funkciou ľadvín a ako lekár nepochybuje, že ich spôsobila radiácia DU.
Ochudobnený urán má na svedomí aj chorobu, ktorá prenasleduje veteránov vojny v Perzskom zálive. Brit Ray Bristow pravidelne behával maratón, no po návrate z vojny proti Iraku vládal behať len čoraz kratšie vzdialenosti a bol čoraz vyčerpanejší. Teraz už ledva spraví pár krokov s palicou a musí používať invalidný vozík. Testy ukázali, že dostal stokrát väčšiu dávku radiácie, než je bezpečná miera. Podľa zasiahnutých sa urán po výbuchu rozptyľoval na horiace časti a potom sa menil na oblaky prachu, ktorým sa človek nemohol vyhnúť. Viacero veteránov z vojny v zálive už zomrelo a mnohých ešte táto pomalá, no nevyhnutná smrť čaká. Štúdie odborníkov tiež poukazujú na veľký nárast ochorení na leukémiu obzvlášť u detí v južných oblastiach Iraku, bombardovaných v roku 1991 spojencami. Na spomínanom území, kam bolo zhodených 300 ton bômb s ochudobneným uránom, bola nameraná rádioaktivita desaťkrát vyššia než na ostatnom území.
Trpia aj civilisti V septembri 1996 istý predstaviteľ Pentagónu Dougovi Rokkovi povedal, že skutočne bol zasiahnutý uránom. Oznámili mu, že jeho vnútorná kontaminácia je 5000-krát vyššia než je povolená hladina, no to bolo z ich strany všetko. Zdravotné problémy vojakov sa odmietajú, zľahčujú alebo ignorujú a nik nechce priznať zodpovednosť za prípady ochorení a úmrtí po zásahu touto nezvyčajnou (a zatiaľ oficiálne neuznanou) jadrovou zbraňou hromadného ničenia. Generálny tajomník NATO George Robertson napríklad vlani na jar oficiálne potvrdil, že lietadlá aliancie použili v Kosove muníciu s DU, no o následkoch, ktoré použitie zanechalo na ľuďoch a životnom prostredí a vyrovnaní sa s nimi, nepovedal ani slovo.
Predstaviteľ programu OSN pre životné prostredie Pekku Haavistu už pred rokom upozornil, že aliancia neposkytla ani im dostatočné informácie pre posúdenie vplyvu tejto munície na životné prostredie. Preto by sa mali zóny, v ktorých boli strely s DU použité, označiť, mali by tam zakázať prístup a deti by sa tam nemali hrať. Realizácia tohto odporúčania by však bola ťažká, keďže muníciou s DU ostreľovali ciele aj v Srbsku, pričom rádioaktívna munícia dopadala aj na centrum Belehradu a ďalšie srbské mestá. Podľa onkológa Dejana Dimova tak NATO vedome útočilo na zdravie civilistov a o osud obyvateľov zamorených regiónov sa dnes útočníci vôbec nestarajú. Odborníci z OSN od novembra v Kosova pátrali po následkoch ostreľovania a ich výsledky už hádam budú mať v rukách aj predstavitelia NATO, ktorí od utorka rokujú v Bruseli o používaní ochudobneného uránu.
