Je to škoda tých, čo prežijú. Je celkom jedno, či tí, čo prežili, môžu iba spomínať a pri prehrávkach v reláciách Slovenského rozhlasu si uvedomiť, koho „robotu“ mohli ešte nedávno obdivovať akoživý prenos z koncertu. A to všetkosa odrazu skončilo. Šiesteho januára 2000 našu kultúrnu verejnosť navždy opustil vo veku 36 rokov dirigent a pedagóg Doc. Mgr. Róbert Stankovský. Napriek svojmu mladému veku mal za sebou významnú kariéru. Veď hosťoval okrem iného aj v bratislavskej komornej opere, košickej Štátnej filharmónii, od roku 1992 bol šéfdirigentom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Veľmi príjemným prekvapením bolo, keď sa ujal dirigovania orchestra Gustava Broma na koncerte s názvom Hudba je len jedna. Hosťoval v mnohých zahraničných operných orchestroch a od roku 1997 pôsobil ako docent na Hudobnej a tanečnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
Vymenovať všetko, čo Róbert Stankovský pre hudobnú kultúru na Slovensku vykonal, sa v takomto krátkom príspevku nedá a asi to nie je ani potrebné. Hudobné nahrávky, ktoré uskutočnil, určite ostanú v archíve Slovenského rozhlasu. Len jeho osobnosť nám bude chýbať. Mal všetky predpoklady na to, aby sa stal jedným zo svetovo významných dirigentov všetkých hudobných žánrov.
Mne, ktorý som mal česť ho osobne poznať, pripomínal osobnosť Leonarda Bernsteina. Ľudia tohto typu sa nevyskytujú „len tak“. V prípade Róberta Stankovského to platí bezo zvyšku.
