Už sa v našom parlamente vyslovili všelijaké hlúposti, ale medzi tie väčšie patrí tvrdenie, že súčasné vymedzenie poslaneckej imunity je akýmsi „prežitkom“ socializmu. Dotyčný asi pozabudol, že imunita poslancov bola rovnako formálna, ako boli viac-menej formálne všetky občianske práva a slobody. V skutočnosti tento inštitút v čase zrodu parlamentnej demokracie zaviedli preto, aby poskytoval ochranu predstaviteľom zákonodarnej moci pred zneužitím právomocí reprezentantov výkonnej a súdnej moci voči opozičným poslancom. Ten, kto tvrdí, že k takémuto zneužitiu v demokratickom režime nemôže dôjsť, je v najlepšom prípade naivný. Samozrejme, rovnako ako môžu zneužiť svoje postavenie predstavitelia výkonnej moci a sudcovia, môžu poslanci robiť to isté so svojou imunitou. Tá ich ochraňuje aj pred stíhaním za obyčajné kriminálne delikty. Lenže v tomto prípade by si mali plniť svoju povinnosť novinári, ktorí musia na takéto zneužitie upozorniť verejnosť. Problémom nášho parlamentu nie je ani tak samotná imunita, ako kompetentnosť poslancov a to, čo sa nazýva konflikt záujmov. Ide tu teda predovšetkým o to, aké profesionálne, morálne a ľudské kvality budú mať tí, ktorých vybrali politické strany a zvolili voliči. Obmedzenie poslaneckej imunity nebude znamenať zábezpeku, že sa do snemovne dostanú všestranne kvalitní ľudia, ale možnosť vyrovnávať si účty s opozíciou.
