Vstup Slovenska do EÚ je ešte vždy pomerne vzdialený prísľub budúcnosti, no vstup do európskej rodiny socialistickej mládeže sa stal 16. 2. 2001 pre Mladú demokratickú ľavicu skutočnosťou. MDĽ prijali za člena Organizácie socialistickej mládeže európskeho spoločenstva.
Týmto krokom zástupcovia ľavicových mládežníckych organizácií z 15 krajín EÚ jasne podporili integráciu Európy. Prijali medzi seba partnerské organizácie zo Slovenska, Česka, Maďarska, Estónska a Slovinska. Bolo cítiť, že mladí európski socialisti sú hrdí na svoj krok, ktorým dokázali skutočné nadšenie pre integráciu, bez zbytočných deklarácií a rokovaní.
Ústredným motívom 5. kongresu ECOSY konaného 16. – 18. februára 2001 vo Viedni sa stala vízia Európy. Predstavu jej budúcej podoby prezentovali pozvaní politici v prejavoch a mládežníci tvorbou Pozičného dokumentu. Tri dni s elitou európskej socialistickej mládeže, spolutvoriac budúci model Európy, boli pre mňa nezabudnuteľným zážitkom.
Prvý krok
Nikto z účastníkov Kongresu nepochyboval o tom, že rozšírenie ECOSY o ľavicové mládežnícke organizácie z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, je dôležitým medzníkom vo vývoji tejto organizácie. Zväčšenie skupiny európskej socialistickej mládeže je výrazný signál i pre členské štáty samotnej EÚ. Prihlášku na plnoprávne členstvo podali na 4. kongrese ECOSY v Tolede za MDĽ Ivana Beňová a Ivan Štefunko. MDĽ mala v porovnaní s ostatnými prijatými organizáciami ťažšiu východiskovú pozíciu, a to vzhľadom na politický vývoj v našej krajine v období pred voľbami v roku 1998. Bezproblémovému prijatiu MDĽ za plnoprávneho člena ECOSY na kongrese predchádzali mesiace ťažkých rokovaní a presviedčaní, že MDĽ si zaslúži byť súčasťou ECOSY už teraz, v prvom rozširovaní, hoci SR nepatrí medzi najhorúcejších kandidátov na členstvo v EÚ.
„Dnešné rozširovanie nie je ukončený proces, je to len začiatok.“ Tieto slová odstupujúceho prezidenta ECOSY Huguesa Nancyho vyvolali búrlivý potlesk zúčastnených. Zástupcovia novoprijatých organizácií vyjadrili pripravenosť dokázať, že toto rozhodnutie bolo správne. Každá členská krajina má 12 hlasov, ktoré sa v prípade viacerých organizácií medzi nich rozdelia. ECOSY veľmi prísne dbá o dodržiavanie princípu rovnosti pohlaví a v prípade, ak delegácia nedodrží „gender balance“, znižuje sa jej počet hlasov. Aj to je spôsob uplatňovania socialistických princípov v praxi.
Úspešné kampane
Súčasťou prvého dňa kongresu bola i výročná správa ECOSY. Súhrn rôznorodých aktivít – semináre, konferencie, letné tábory, či kampane dokazujú aktivitu a silu tejto európskej mládežníckej organizácie. Počas uplynulých dvoch rokov ECOSY pracovala na dvoch veľkých kampaniach. Jednak intenzívne podporovala svoju materskú Stranu európskych socialistov (SES) vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Druhá kampaň, ktorá sa niesla pod názvom „Vzdelanie je naša budúcnosť“, bola zameraná na ochranu práv študentov. Obe boli úspešné, ECOSY má dnes svojich zástupcov v EP a dokázala posilniť európske vedomie jednotlivých členských organizácií zjednotených v obhajobe bezplatného vzdelania. Vstupom do ECOSY Mladá demokratická ľavica získala možnosť spolurozhodovať o jej politike, a tým aj nepriamo vplývať na SES. V rámci pozičného dokumentu, ktorý sa predkladá parlamentárom SES, môže MDĽ dávať konkrétne návrhy v oblasti európskej politiky.
Kritériom spoločné hodnoty
Rozširovanie Európskej únie a integrácia Európy – dve najviac skloňované slová v panelovej diskusii, na ktorej sa zúčastnili významní európski politici. „Mal som sen.“ – tento známy výrok použil vo svojom prejave český premiér Miloš Zeman. Predstavil svoj sen o federálnej Európe, o Európe ako Commonwealthe so spoločnou sociálnou, zahraničnou a obrannou politikou. Vyslovil sa za zjednotenie, ale nie za to americké vo forme „melting pot“, no za integráciu, ktorá spája na rozdielnostiach.
Urban Ahlin, člen EP, zduplikoval víziu zjednotenia na základe spoločných hodnôt. Jeho slová „Kritériom vstupu do EÚ nie je liberalizovaný trh, ani privatizácia všetkého, čo sa v krajine privatizovať dá, kritériom vstupu sú spoločné hodnoty…“ sú odkazom pre Slovensko, ktoré sa svojím spôsobom privatizácie od vyspelej Európy vzdialilo, a nie k nej priblížilo.
Na kongrese vystúpila aj ministerka financií SR, socialistka Brigita Schmögnerová. Z jej prejavu vyznela nádej, že Slovensko čoskoro dobehne prvú skupinu kandidátskych krajín a počas švédskeho predsedníctva sa urýchli proces integrácie. Niekoľkokrát sa medzi účastníkmi kongresu i v tejto súvislosti objavil nesúhlas s prechodným obdobím, ktoré pre kandidátske krajiny nedávno ohlásil nemecký kancelár Gerhard Schröder. Kriticky sa k tomu postavili najmä JUSOS, socialistická mládež z Nemecka.
Často zabúdaná ľavicová hodnota, ktorá je jednou z príčin spomaľovania integračného procesu, sa stala nosnou témou prejavu zástupkyne Európskej komisie Margaret Wallströmovej. Kandidátske krajiny musia začať s korektnou ekologickou politikou, aby splnili požadované kritériá vstupu. Na to je, prirodzene, potrebná pomoc členských štátov a finančná podpora z európskych fondov. Táto téma sa bytostne dotýka aj Slovenska, ktoré očakáva v blízkej budúcnosti otvorenie negociačnej kapitoly o životnom prostredí.
Náš pozičný dokument
Víziou Európy pre ECOSY je jej programový dokument – tzv. Position Paper. Najdôležitejšou časťou kongresu sa stali rokovania týkajúce sa práve neho. Ako sa vyjadril ústredný tajomník Yonnec Polet, ECOSY je jediná mládežnícka organizácia disponujúca detailne rozpracovaným materiálom, ktorý ošetruje všetky oblasti života v EÚ. Členské a asociované organizácie podali viac ako 600 pozmeňovacích návrhov, ktoré mali dokument vylepšiť. Na rozhodnutie kongresu ich predložili okolo 80.
Pozičný dokument deklaruje hodnoty ECOSY. Hneď v jeho úvode žiada „ľudskejšiu spoločnosť, založenú na demokracii, rovnosti a sociálnom pokroku“. ECOSY si uvedomuje, že ľavica musí prevziať zodpovednosť za presadenie týchto hodnôt v Európe. Viedenský kongres vniesol do Pozičného dokumentu nový rozmer – po ekonomickej integrácii kladie dôraz na hlbšiu sociálnu integráciu. Najproblematickejšou a najdiskutovanejšou bola siedma kapitola: EÚ aktívna na medzinárodnej scéne. V časti o bezpečnostnej politike delegácie z členských a nečlenským krajín NATO zaujali odlišné postoje. Nakoniec však schválenými pozmeňovacími návrhmi Position paper nabral kurz smerom k samostatnej európskej bezpečnostnej politike.
MDĽ iniciovala pozmeňovací návrh na zapracovanie nového odseku pod názvom Integrácia rómskej populácie do spoločnosti. Myšlienku boja proti sociálnemu vylúčeniu Rómov kandidáti kongresu jednohlasne schválili. Výsledkom bolo i 14 prijatých rezolúcii k ekologickým otázkam alebo k medzinárodným konfliktom. Rezolúciou o poslednom bombardovaní Iraku ECOSY promptne reagovala na najnovšiu situáciu. Bombardovanie sa začalo počas kongresu a my sme museli vyjadriť svoje pobúrenie a hnev nad počínaním amerického prezidenta, ktorý takéto ohrozenie civilného obyvateľstva nazval iba bežným zákrokom. Považujeme to za porušenie princípov života a slobody.
Vízia Európy pre 21. Storočie
Druhá panelová diskusia bola venovaná opäť vízii Európy. Tu svoje predstavy prezentoval Ton Beumer, ústredný tajomník SES. Zdôraznil úlohu štátu ako aktívneho subjektu v ekonomike, ktorý bude schopný niesť zodpovednosť za jej vývoj. Upozornil na dôležitosť otvorenej spoločnosti, ktorá umožní Európe stať sa oslavou rôznorodosti. Európa môže prežiť, len ak bude stáť na hodnotách socializmu. Spomenul i pripravovaný májový kongres SES v Berlíne, ktorý sa bude niesť v znamení nových metód práce. Pred siahodlhými prejavmi a monológmi uprednostnia živé diskusie a workshopy. Tento kongres bude skúškou sily socialistov v EÚ. Myslím si, že z implementácie týchto nových metód práce by si mala vziať príklad i SDĽ.
Veľmi podnetný bol prejav poslankyne EP Karin Sheeleovej. Jej predstava Európy je Európa rovnosti. A to rovnosti vo všetkých oblastiach bez rozdielu. Bude ťažké presadzovať ju, najmä po posledných voľbách do EP, ktoré znamenali posun napravo. Podľa Karin Sheele „Európa sa musí stať úniou, ktorej najdôležitejšími prvkami budú environmentálne a sociálne otázky. Európa musí hrať svoju rolu pri regulácii globalizácie a jej negatívnych efektov. No EÚ si musí uvedomiť, že jej stabilitu môže najviac ohroziť práve frustrovaný prístup k procesu rozširovania.“
Pozdrav z IUSY účastníkom kongresu odovzdal i prezident IUSY Alvaro Elizalde. IUSY myšlienky ECOSY prehlbuje. „Spoločne za sociálny svet“ je výzva IUSY, ktorá priznáva Európe v tomto boji zvláštne postavenie. Európa si musí obhájiť svoje vedúce postavenie v boji za solidaritu a ľudské práva. Musí sa stať nástrojom riešenia medzinárodných konfliktov. A ešte raz – zjednotení na základe spoločných hodnôt – „United for a social Europe“. Len socialisti môžu vniesť a zabezpečiť v budúcej Európe solidaritu, rovnosť a demokraciu. Urobiť z nej, ako povedal vo svojom prejave starosta Viedne Dr. Michael Häupl, „pevnosť kultúrnych a sociálnych hodnôt“.
Nové vedenie
Na kongrese sa uskutočnili voľby do vedenia ECOSY. Jej novým prezidentom sa stal Jan Krims z Rakúska, ktorý sa vyjadril jasne: „Socializmus budúcnosti bude európsky, alebo nebude! Všetko, čo chceme zmeniť v ECOSY alebo pomocou ECOSY, môžeme urobiť len spolu!“ Ako povedala jedna zo zvolených viceprezidentiek Alexandra Krammová, prezidentom či viceprezidentom sa nestaneš vo chvíli zvolenia, ale dávno predtým. Je to dlhý vývoj, a preto sú i zvolení členovia vedenia nesmierne cieľavedomí a vzdelaní mladí ľudia, ktorí isto budú hrať rolu v budúcnosti európskej ľavice. Staronový ústredný tajomník Yonnec Polet je vzrastom nevysoký, no najviac požíval úctu a rešpekt prítomných mládežníkov na kongrese. I prejav po jeho jednohlasnom zvolení si všetci vypočuli so záujmom. Vo mne najviac utkveli jeho slová o duchu ECOSY, o duchu rovnosti, integrácie a otvorenej mysle, ktorého dôkazom je aj Pozičný dokument. Tieto myšlienky by sa mali pretaviť do každodenného života mladého ľavičiara.
Rakúsky vizionár
Dlhý potlesk predchádzal prejavu prezidenta Socialistickej strany Rakúska Alfreda Gusenbauera. Na úvod si vzácny hosť trochu sentimentálne zaspomínal na svoje začiatky v IUSY ako militantného 17-ročného mladíka. Hádam aj preto mu predstavitelia ECOSY po jeho vystúpení darovali na pamiatku odznak ECOSY. Vo svojom príspevku nám charizmatický rakúsky politik predstavil tú svoju predstavu o Európe. Jeho vízia a spôsob, akou ju podal, ma uchvátila.
Je nesmierne dôležité, aby sa pojmy „sociálna Európa“ a „Európa so sociálnou politikou“ nestotožňovali. Európa so svojou sociálnou politikou už pri dnešnej liberalizácii trhu nie je schopná zabezpečiť dostatočnú sociálnu ochranu, a preto potrebuje fundamentálne rozhodnutia. Vyvstáva pritom otázka, nakoľko exkluzívny je terajší proces rozširovania EÚ a vlastne celá európska spoločnosť. Veď kľúčové pre ľavicovú politiku je vtiahnuť práve okrajové skupiny do diania, a to nielen ekonomického, ale i spoločenského. Aby sa to stalo, je nevyhnutné naplniť niektoré výzvy. Výzva k vzdelaniu – to je najdôležitejšia oblasť, ktorej sa venuje v rôznych európskych krajinách rozdielna pozornosť. (V tejto súvislosti mi hneď napadli aktivity súvisiace so snahami zaviesť na Slovensku poplatky za vysokoškolské štúdium, ktoré naplnenie tejto výzvy ohrozujú.) Druhou výzvou je demokracia, a to demokratická integrácia, ale predovšetkým demokratická správa Európy. Veď dnes hlavné rozhodnutia neprijímajú politici, ale investičné fondy, nadnárodné korporácie, USA. Tieto subjekty však na ne nemajú poverenie od občanov. Európa je jediná sila, ktorá môže vrátiť politike jej legitímny priestor. Proces rozhodovania v nej sa musí čo najviac priblížiť k občanovi.
Integráciu si Gusenbauer predstavuje ako „integráciu založenú na demokracii pre nový sociálny model Európy. Súčasnú ekonomickú integráciu musí nasledovať politická a sociálna“. Načrtol i nový rozmer tohto fenoménu. Postkomunistické štáty, ktoré chcú vstúpiť do EÚ, stratili svoju suverenitu na 40 rokov a teraz sa jej opäť vzdávajú. EÚ ich musí oslobodiť od ich predošlých skúseností, pretože je založená na suverenitách štátov. Svoj prejav predseda SPÖ ukončil slovami: „Socialisti musia byť najlepší Európania zo všetkých!“
V krátkej diskusii mu belgickí mládežníci položili otázku v súvislosti so schváleným pozmeňovacím návrhom, podľa ktorého sa má presadzovať zníženie pracovného času na európskej úrovni. Jeho názor je zaujímavý. Ako Gusenbauer podotkol, skracovanie pracovného času je prirodzeným výdobytkom boja za pracovné práva. Ale nie je to prostriedok na riešenie súčasných problémov trhu práce. Potešil nás i poznámkou o toľko diskutovanej tranzitívnej perióde. Gusenbauer si myslí, že bude oveľa kratšia, ako bola avizovaná. Že jej účel pominie podstatne skôr, než si jej autor myslí.
Týmto vizionárskym prejavom sa skončil piaty kongres ECOSY. Naplnil ma pocitmi, ktoré vo mne ešte dlho doznievali na ceste domov. Pochopila som, že socializmus nie je dogma, nie je ani sen. Je realita a my sme jej súčasťou.
Autorka (1979) je členka MDĽ
