Slová majú zdanlivo vždy ten istý význam – povieš mama a vieme, o kom je reč. No skutočne majú slová vždy ten istý význam? Platia ešte významy slov, ktoré boli po desaťročia synonymami pokroku, novoty, proti strnulosti a umŕtveniu?
Posvieťme si na pojem socializmus a socialistický. Na začiatku formovania boja za rovnoprávnosť, dôstojnosť ľudského života pre každého, boli socialisti pokrokármi búriacimi sa proti konzervativizmu v myslení a činoch. Platí to ešte dnes? Keď v postkomunistických krajinách sú slová socialistický či socializmus synonymami za slová neporiadny, hlúpy, zastaralý? Premeňme si to do reality všedného dňa. Nepríde vám opravár, alebo ak aj príde, ledabolo urobí svoju prácu? „To je socializmus,“ skonštatujete nahnevane. Hodnotí sa školský systém, ktorý je zahltený encyklopedickými údajmi, no slabou tvorivosťou? „Uplatňuje sa ešte stále socialistický prístup,“ dočítame sa v novinách. Nemôžete sa dovolať svojho práva kvôli skostnatenej byrokracii? – „Fuj, aj s tým otrasným socializmom!“
Úplne pôvabné názory sme sa dočítali práve v minulých dňoch, keď sa nám do kalendára opäť vkradol medzinárodný sviatok. V mysliach, ktoré narábajú pojmami v podobe betónových panelov, sú slová „socík“ a Medzinárodný deň žien spečené dokopy ako sopečná láva. Historické fakty, že spoločný sviatok žien v duchu myšlienky „v jednote je sila“, vznikol na začiatku minulého storočia pred prvou socialistickou revolúciou, sú pre užívateľov panelového myslenia nepodstatné. Najmä preto, lebo o nich ani len netušia. K výkonu propagandistického povolania postačilo osvojiť si nenávisť ku všetkému, čo bolo, odpisovať všetko, čo načrtne nová vedúca sila, a uškŕňať sa nad všetkým, čo zaváňa solidaritou či ľavicovým myslením. A všetci, čo sa cítia byť socialistami a majú odvahu sa k tomu verejne priznávať, sú prinajmenšom smiešni, ak už nie rovno idioti.
Čo s tým? Odsúdiť používateľov jazyka? Vykladať pôvodný pojem? Či chceme alebo nie, zaorať treba omnoho hlbšie, do nánosov, ktoré postupne zmenili pôvodný význam nešťastných slov. Pod plášť socializmu boli ukrytí rytieri boja za sociálnu spoločnosť, ale aj ľudia milujúci predovšetkým moc a vládu nad inými. Bez seriózneho spoznávania a do určitej miery i pomenovania hodnôt sa babylon jazyka premietne i do babylonu histórie. Lebo kým neprecítime, v akom svete žijeme, nepomenujeme ho pravými menami, naďalej budeme blúdiť ako tie oslepené ťažné kone ťahajúce svoju večnú káru v hlbokom podzemí baní. Veď si len všimnime, ľudia žijúci takmer pod hranicou chudoby sa hanbia verejne vyjadriť, že je nemorálne, ak iný človek iba vďaka akejsi pračudnej šikovnosti nemusí denne myslieť na peniaze, lebo ich má prebytok. Obava ľudí, že ich označia za komunistov či ľavičiarov, a teda ľudí druhej či až tretej kategórie, ich ochromuje do tej miery, že radšej budú ľudsky ponížení, ale akože módni, než aby zdvihli hlavu proti zjavnej nespravodlivosti.
Autorka (1951) je šéfredaktorka Rádia Devín Sro
