Niektorí ľudia nekriticky prijímajú súčasné usporiadanie sveta – kapitalizmus vo všetkých podobách, nové formy útlaku, či otroctva. To ešte stále existuje, hoci ho nevidíme, aj keď ľudí, ktorí sa so mnou stotožnia, je zrejme menšina.
Dnes skôr býva módou odsudzovať komunizmus, či vlastne jeho nepodarenú formu, ktorú sme si u nás za mnohé roky vypestovali a ktorá sa zrútila. Ľuďom na ňom najviac pochopiteľne prekážala nesloboda, cenzúra a vnútené egalitárstvo. Je dobre, že sme sa posunuli ďalej. Transformujeme sa, síce už hodnú chvíľu, na novovekú demokratickú spoločnosť s kapitalistickým trhovým systémom. Spolu s celou Európou, s výnimkou severských štátov, sa naším ideálom stali Spojené štáty americké. S príchodom reklám, výrobkov, nadnárodných koncernov a celého komerčného festivalu som náhle pochopil, že nám zasa ktosi obmedzuje slobodu. Robí to však takým rafinovaným spôsobom, že si mnohí vôbec neuvedomujeme, že sme manipulovaní v komerčnej i politickej oblasti. Majstrom sveta v tomto športe sú jednoznačne USA, kde sa už i predvolebný boj premenil na lunapark s píšťalkami a papierovými čiapkami. Politické rozhodnutia ovplyvňujú multimiliardári, zákon musí ustúpiť pred silou dolára.
U nás to začína byť obdobné, i keď sa ešte máme čo učiť. Aby ľudia boli spokojní a neukazovali na bohatých prstom, treba sa im postarať o chlieb a hry. Stačí im ísť v sobotu nakúpiť do hypermarketu, cez týždeň sa televízia stará o zábavu a prináša starostlivo vyberané informácie. Väčšina nadobudla pocit, že toto je naozaj najdokonalejší systém v dejinách ľudstva a inej cesty niet. Myslia si, že ich rozhodnutia sú slobodné, a nechápu odpor antiglobalistov a iných „nebezpečných živlov“, ktorí sa im usilujú otvoriť oči. Chcem vyjadriť razantný odpor voči pocitu ovládania, ktoré sa deje nepriamo, pomocou médií a dehonestuje človeka na umelo chovanú bytosť, neschopnú vzdať sa tejto ilúzie, lebo jeho konzumná podstata mu to nedovolí. Slobodu si nesmierne cením, lebo iba s ňou je človek človekom, a nie členom stáda.
Doposiaľ existujú formy otroctva, kde človek je natoľko zadĺžený a okrádaný, že pracuje prakticky preto, aby prežil. Veľké korporácie zneužívajú lacnú pracovnú silu rozvojových štátov, a len čo sa cena pracovnej sily zvýši, hľadá sa nové pôsobisko s lacnou pracovnou silou. Existuje nesloboda celých krajín, ktoré sa prostredníctvom nadnárodných finančných inštitúcií zadĺžia tak, že im už nepomôže nič na svete. Veriteľ ich prinúti otvoriť surovinové základne, doslova im rozoberie prírodné zdroje a výrobky z nich im potom, ochotne predá za nekresťanské ceny. Kolotoč zadlžovania pokračuje, krajina sa stáva novou kolóniou. Na jej územie sa vyvážajú toxické odpady a keď obyvateľstvo zomiera od hladu a chorôb, priletí s veľkou pompou humanitná pomoc od ľudí, ktorí krajinu zotročili.
Autor (1981) je študent
