Masmédiá získali v priebehu vývoja unikátne postavenie prostredníctvom ústavných garancií občianskych práv, najmä práva vyjadrovať vlastný názor. Slobodnú spoločnosť charakterizuje okrem iného práve sloboda tlače, čím máme na mysli niele tlačené, ale i elektronické médiá.
Masmédiá si postupom času vytvorili svoj špecifický uhol pohľadu, ktorý je niekedy v protiklade s nazeraním verejnosti či politickej sféry. Dôsledkom stabilne rastúcej úlohy masmédií v politických vzťahoch je relatívne väčšia dôležitosť toho, čo by sme mohli označiť ako „mediálna logika“, na rozdiel od „politickej logiky“.
Keď človek pohryzie psa
Jej podstatou je sústredenie sa na určitý druh problémov a preferovanie formy pred obsahom. Jednou z úloh masmédií je zarábať si na existenciu, čiže, ako vraví okrídlené porekadlo – ak na moste pes pohryzie človeka, mediálne sa nič nestalo, ak však človek pohryzie psa, ide o zaujímavý fakt.
Masmediálnu logiku si môžu osvojiť aj politici a verejnosť, a to je vlastne cieľom podávania informácií či komentárov. V procese analýzy politického života je nevyhnutné brať do úvahy štruktúru, povahu, zameranie i ambície masmédií, ktoré sa stali jedným z neformálnych komponentov politického systému.
Politika a verejnosť
Masmédiá majú rozhodujúci vplyv na vytváranie verejnej mienky. Občan sa najviac informácií a komentárov dozvedá čítaním novín a časopisov, sledovaním televízie a rozhlasu, v súčasnosti aj prostredníctvom internetu. Politici sa k občanovi bezprostredne dostávajú iba ojedinele – na skupinových mítingoch, prípadne náhodných stretnutiach. Tieto stretnutia sú kratšie a organizované v dlhších časových intervaloch. Okruh jednotlivcov je tiež limitovaný. Masmédiá naproti tomu pôsobia každodenne, prípadne aj viacnásobne (ľudia zaujímajúci sa o politiku sledujú správy viackrát za deň), pričom majú vytvorené sugestívnejšie formy pôsobenia. Z toho vyplýva vyššia efektívnosť pri vytváraní verejnej mienky.
Svojimi aktivitami vytvorili dvojsmerný kanál medzi politickou sférou a verejnosťou. Okrem spomenutého pôsobenia na verejnú mienku túto tiež sprostredkúvajú politikom. Oproti politickej sfére majú výhodu v možnosti priameho a sprostredkovaného každodenného styku s občanmi. Občania sa v demokratických krajinách naučili – hoci diferencovane, podľa individuálnych hodnôt – viac dôverovať masmédiám ako politike.
Týmto dvojsmerným kanálom médiá vplývajú na politiku, dokážu pretvárať hierarchiu hodnôt vo verejnosti, a tým tiež mieru dôležitosti konkrétnych rozhodnutí. Často slúžia ako modely postojov a správania. V procese vytvárania predstavy naznačujú, ktoré názory a správania sú akceptovateľné a priamo chvályhodné v danej spoločosti a ktoré sú neakceptovateľné alebo okrajové. Môžu učiť, ako sa správať v normálnych sociálnych a pracovných situáciách. Verejnosť zároveň tieto mediálne aktivity očakáva.
V demokratických systémoch však nevyhnutne vzniká určité napätie medzi médiami a politikou. Spomenutá diferencia medzi mediálnou a politickou logikou spôsobuje niekedy rozdielne hodnotenie konkrétnej situácie či rozhodnutia. Nezávislosť médií od štátu vytvára možnosť vyššej miery objektívnosti mediálneho pohľadu. Vzťah medzi verejnosťou a politickou sférou je do značnej miery produktom masmediálneho pôsobenia.
Pojem s rozličným obsahom
Masová demokracia je priamo podmienená existenciou slobody tlače, pretože prostredníctvom nej sa k priemernému občanovi dostávajú informácie a komentáre, v lepšom prípade tiež analýzy, ktoré by nevedel dosiahnuť sám. Efektívnosť vplyvu masmédií zase závisí od úplnej gramotnosti, nielen z hľadiska štatistiky, ktorej sa bojí každý vládny systém, ale tiež z hľadiska návykov používať masmédiá ako zdroj pre svoju permanentnú politickú socializáciu.
Treba však pripomenúť, že pojem sloboda tlače má v rôznych krajinách rozličný obsah. Väčšie rozdiely vidíme najmä v chápaní tohto pojmu v severnej Amerike a v Európe. Na starom kontinente je tradíciou, že si štát zachováva vplyv na udeľovanie licencií, ba dokonca aj na prevádzku časti rozhlasových a televíznych staníc (tzv. verejnoprávne stanice). V severnej Amerike štát nemá takéto nástroje formovania verejnej mienky. Zároveň si však väčšina žurnalistov uvedomuje užitočnosť zachovávania určitej diskrétnosti v otázke bezpečnosti krajiny, takže prípadné škandály sa nedávajú do súvislosti s vládnou mocou (vláda, parlament, vládnuca politická strana), ale s pôsobením jednotlivého politika.
Autor je politológ
