USA to najprv vyzeralo žiadúce opatrenie predovšetkým na obranu práv žien. Lenže neskôr sa zákony na ochranu pred „sexual harrasmentom“ začali uplatňovať takým spôsobom, že to Česi začali prekladať ako „sexuální harašení“. Za sexuálne obťažovanie sa považovalo nielen naozajstné znižovanie dôstojnosti žien, ale napríklad aj dvojzmyselný vtip, či dokonca obdivný pohľad alebo pochvala postavy kolegyne. Na istej americkej univerzite sa za „sexuáne harašenie“ považoval prípad, keď sa vysokoškolský učiteľ v univerzitnom bazéne ponoril a zospodu chvíľu pozoroval kolegyne a študentky. Príznačné je, že prvý pracovný kódex na Slovensku stíhajúci „sexuálne harašenie“ prijali Američanmi vlastnené VSŽ. Zriadili osobitnú telefónnu linku na oznamovanie podobných priestupkov. Podľa správy televízie Markíza z 10. apríla je na tejto linke zatiaľ ticho. Je tu otázka, či prijatím navrhovaného zákonného opatrenia sa vyriešia problémy, alebo sa skôr umelo vyrobia nové. Veď vo vzťahu nadriadený – podriadený (oboch pohlaví) iniciátorom nemusí byť iba šéf. Tomu sa môže ponúkať i podriadený, a potom za „to“ vymáhať určité výhody. Mimochodom, kto bude na pracoviskách „harašenie“ vyšetrovať, ak predpisy, ktoré by ho stíhali, by boli súčasťou pracovno-právnych predpisov? V českom filme Vážení přátelé, ano! Milan Lasica odolával sexuálnym atakom svojej sekretárky a musel overovať výsledky vyšetrovania kauzy súlože v sprchách, ktorou sa predtým zaoberali odbory. Tie za bývalého režimu mali v právomoci vyšetrovať prípady toho, čo by sa dnes dalo nazývať „sexuálne obťažovanie“. Pochybujem, že dnes budú odbory ochotné zaoberať sa prípadmi „harašenia“. Majú veľa iných starostí. Nepochybne, na našich pracoviskách je dosť vecí, ktoré treba zmeniť. Je však „harašenie“ na prvom mieste? Majú sa dlhé hodiny venovať vyšetrovaniu, kto sa komu kam pozeral, kto čo povedal, či kto kam štípal, či kto komu kam siahal? Zachráni to našu morálku?
