Trochu histórie nikoho nezabije. A túto si nesmieme dať ujsť. Jednoducho preto, lebo je to história, ktorá veľmi úzko súvisí s dnešnou elektroenergetikou. Pred dvadsiatimi rokmi – presne 18. marca 1981 o dvanástej hodine začal skúšobnú prevádzku prvý turboagregát Prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) na Čiernom Váhu v hornom Liptove.
V nadväznosti na veľké železničné trate Slovenska sa začali v 30. rokoch minulého storočia budovať v údoliach horských riečok a potokov prípojné úzkorozchodné železnice. Jednou z nich bola aj Považská lesná železnica v údolí Čierneho Váhu, ktorá sa postupne stavala a predlžovala až do roku 1940. Možno práve to rozhodlo o tom, že sa už v tomto čase začalo seriózne uvažovať o výstavbe čiernovážskej elektrárne, no to sa ešte celkom presne nevedelo, aká bude. Nakoniec kompetentní rozhodli, že bude mať charakter prečerpávacej vodnej elektrárne a aj dnešná situácia im dáva za pravdu.
Tieto vodné diela sú síce investične nákladné a navyše pre svoju činnosť potrebujú elektrickú energiu z iných elektrární na pohon svojich čerpadiel. Súčasne sú výrobcami i spotrebiteľmi elektrickej energie. To je ale ich výhodou, lebo spotrebujú nadbytok vyrobenej energie vo forme elektriny v popoludňajších a najmä nočných hodinách, aby ju potom dodali v časových intervaloch, keď široká verejnosť našich domácností potrebuje túto energiu najviac, teda v ranných a večerných hodinách.
PVE na Čiernom Váhu s výkonom 665 megawattov je najväčšou prečerpávacou vodnou elektrárňou u nás. Je schopná vyrovnať sa svojím inštalovaným výkonom súčasným tepelným elektrárniam a dokáže veľmi rýchlo nahradiť aj elektráreň, ktorej výkon zabezpečuje fosilné palivo, napr. uhlie alebo zemný plyn, ak dôjde k ich odstaveniu pre akúkoľvek poruchu.
Nám sa žiada povedať aj to, že umiestnenie tejto elektrárne zabezpečilo, že veľmi dobre zapadá do charakteru okolitej prírody, v ktorej sa nachádza, ruší ju minimálne. To nie je zanedbateľný fakt. Je to zásluha generálneho projektanta výstavby – Hydroconzultu Bratislava a viac ako desiatich subdodávateľov zo Slovenska i Čiech. Zaslúžil sa o to pochopiteľne aj tím, ktorý PVE projektoval a postavil.
Kto sa niekedy v údolí Čierneho Váhu zastaví, iste bude obdivovať toto dielo. Leží mimo hlavných komunikácií a hádam i pre to ostalo pre verejnosť akosi v úzadí. No svedčí o tom, že aj u nás vieme urobiť dobrú robotu a jej výsledkom sa môžeme pochváliť. Odborníci to všetko vedia. Vedia to i tí, čo užívajú plody tvrdej práce, nielen pri projektovaní, no i pri realizácii tejto stavby? Mnohí hádam ani nie. Dôležité je, že si večer môžu sadnúť k televíznemu programu, alebo k iným radovánkam, ktoré by bez „elektriky“ asi ani nepoznali.
Autor (1932) je publicista
