Kľúčovou prioritou Labour Party (LP) v oblasti zamestnanosti je zabezpečenie pracovných príležitostí pre všetkých (čo je moderná definícia plnej zamestnanosti), ktoré sprevádza reforma systému a systému štátnych príspevkov v sociálnej sfére, ako je napr. podpora v nezamestnanosti. Cieľom je garantovať minimálne štandardy pre zamestnancov a vytvoriť pracovnú politiku rešpektujúcu rodinu a rodinný život.
Labour Party už uskutočnila niektoré opatrenia, ktoré mali pozitívne výsledky a získali si popularitu u obyvateľstva. Najlepším príkladom je zavedenie minimálnej mzdy v apríli 1999. NMW (National Minimum Wage, teda minimálna národná mzda) znamenala výrazné zlepšenie pre 1,5 milióna pracujúcich a profitovali z nej predovšetkým ženy.
Ženy chcú rovnoprávnosť
Platová nerovnosť medzi pohlaviami už pred tridsiatimi rokmi viedla k legislatívnej úprave tohto problému (tzv. Equal Pay Act, teda zákon o rovnosti miezd). Vychádzalo sa pritom z článku 119 rímskej Zmluvy o ES, ktorý vyzýval členské štáty, aby ženám zaručili „rovnakú mzdu za rovnakú prácu“. Medzera medzi príjmami žien a mužov sa síce od roku 1975 zredukovala na polovicu, ale aj v súčasnosti britské ženy v trvalom pracovnom pomere zarábajú len 82 percent zo mzdy mužov. Ešte horšie je to v oblasti zamestnania na čiastočný úväzok, kde sa mzdy žien pohybujú na úrovni 62 percent platov ich mužských kolegov. Ženy pritom tvoria 87 percent pracujúcich na čiastočný úväzok.
Odkedy je v Británii uzákonená minimálna mzda, v priebehu dvoch rokov sa rozdiely v príjmoch žien a mužov zmenšili o 2 percentá. Tento fakt mal kladný vplyv na celkovú zamestnanosť žien. Spolupôsobí tu aj nová regulácia rodičovskej dovolenky, ktorá umožňuje vziať si neplatené voľno v prípade starostlivosti o člena rodiny v dĺžke trvania až trinásť týždňov, pričom zamestnávateľ musí pracovníkovi zaručiť jeho pracovné miesto. Zákon ponecháva priestor aj pre kolektívne vyjednávanie v tejto oblasti. Môže sa ním však sledovať len zlepšenie ustanovení zákona, nie ich obmedzenie. Britské ženy však napriek všetkému, čo sa im dosiaľ podarilo preboxovať, nie sú spokojné. Majú síce svoju vlastnú ministerku pre ženy, no požadujú rozšírenie jej kompetencií, rovnosť v zastúpení žien vo vládnom kabinete a platené rodičovské voľno. Neboja sa ísť vo svojich požiadavkách vždy ďalej, nechcú sa uspokojiť ani s novými ustanoveniami vlády v sociálnej oblasti.
Záväzky z Maastrichtu
Labour Party ihneď po svojom nástupe do vlády deklarovala úmysel naplniť záväzky, ktoré pre Spojené kráľovstvo vyplývajú z podpísania sociálnej kapitoly Maastrichskej zmluvy z roku 1992. Táto kapitola je rámcovým dokumentom vo sfére sociálnej politiky a politiky zamestnanosti na európskej úrovni. Konkrétne zmeny priniesla britským občanom aplikácia nasledovných troch smerníc EÚ v britskom právnom systéme:
-
úprava rodičovskej dovolenky,
-
zriadenie tzv. pracovných výborov v podnikoch nad 1000 zamestnancov, ktoré budú poskytovať pracovníkom firmy informačný servis o tom, ako vývoj podniku ovplyvní ich pracovné podmienky,
-
garancia práv pracujúcich na čiastočný úväzok, porovnateľná s úpravou postavenia trvalo zamestnaných.
Sociálne partnerstvo, ktoré má svoje vlastné orgány v rovine nadnárodných inštitúcií v rámci EÚ, ako napr. Konfederácia európskych odborových zväzov (ETUC), Únia európskych priemyselných a zamestnávateľských konfederácií (UNICE) a Európske centrum podnikov s účasťou štátu (CEEP) už teda nezastrešuje ekonomický a sociálny výbor Európskej komisie, zamestnanci a zamestnávateľské zväzy vyjednávajú priamo, bez sprostredkovateľov, čo je bezpochyby efektívnejšie. Spomínané smernice EÚ sú výsledkom takýchto rokovaní. Ich úspešnosť dokladá britský príklad.
Dovolenka pre rodičov
Zákon o rodičovskej dovolenke vstúpil vo Veľkej Británii do platnosti 15. decembra 1999 a bol skoncipovaný práve na základe európskej direktívy. Umožňuje rodičom a adoptívnym rodičom vyžiadať si voľno na starostlivosť o dieťa alebo o závislú osobu, a to do veku piatich rokov dieťaťa, prípadne pokým neuplynie päť rokov od adopcie. V prípade postihnutých detí, ktoré dostávajú invalidný dôchodok, si rodičia môžu nárokovať neplatené voľno v dĺžke trvania do trinásť týždňov až do 18 rokov veku dieťaťa. Cieľom úpravy je umožniť mužom i ženám, aby si zosúladili svoje pracovné a rodinné povinnosti. Tento zákon má však niekoľko nedostatkov, ktoré sa odborári snažia eliminovať vyjednávaním v konkrétnych podnikoch či organizáciách.
Jedným z nich je napr. oznamovacia povinnosť: rodičia musia oznámiť zamestnávateľovi svoju požiadavku na uvoľnenie z práce až 21 dní vopred. Zamestnávateľ má tiež právo posunúť termín nástupu na neplatené voľno, existujú preto obavy, že by mohlo dôjsť k zneužitiu tejto legislatívnej úpravy, a že sa nedostaví očakávaný efekt – teda viac pracujúcich žien. Podmienkou na uplatnenie zákonného nároku je aj čas strávený v danom zamestnaní: rodič musí odpracovať minimálne jeden rok, čo znevýhodňuje práve mladé matky, ktoré neboli dlhodobo zamestnané. Čas strávený na rodičovskej dovolenke sa tiež nezapočítava do odpracovaných rokov, neberie sa do úvahy ako základ na výpočet dôchodku, nemožno si na jeho základe nárokovať vyplácanie príspevku v prípade pracovnej nespôsobilosti. Zákon je však len doplnkom k už existujúcej regulácii materskej dovolenky a má uľahčiť návrat matiek do práce. Pracovníci, ktorí majú možnosť venovať sa svojim deťom, sú lojálnejší k firme, a pracujú efektívnejšie. Preto sú obavy zo zníženia produktivity práce, a zo strát spôsobených neplánovanou absenciou neopodstatnené.
Ústretovosť voči rodine
V rámci vytvárania pracovných podmienok ústretových voči rodine boli zavedené pre nízkopríjmové rodiny daňové dobropisy. Garantuje sa im minimálny príjem vo výške 214 libier týždenne, pričom rodiny s príjmom menším ako 235 libier týždenne nemusia platiť dane z príjmu. Minimálna mzda je v súčasnosti stanovená hodinovou sadzbou, špecifikovanou pre tieto kategórie:
-
dospelí nad 22 rokov, pre ktorých obnáša 3 libry 70 pencí,
-
kategória mladých ľudí od 18 do 21 rokov, a tiež prax a plat v skúšobnej lehote, kde NMW obnáša 3 libry 20 pencí.
NMW si však nemôžu nárokovať členovia ozbrojených síl, samozamestnávatelia, študenti, väzni a dobrovoľníci. Zavedenie minimálnej mzdy pritom neznamenalo celoplošné zvýšenie mzdových nákladov, tie vzrástli len o pol percenta. Pomohlo však vzrastu zamestnanosti a hodinovej mzdy v nízkopríjmových povolaniach. Ovplyvnilo to aj redistribúciu medzi najvyššími a najnižšími príjmovými kategóriami, keď mzdy v najvyššej príjmovej kategórii rástli pomalšie.
Európsku smernicu týkajúcu sa pracujúcich na čiastočný úväzok implementovali v britskom práve 1. júla 2000. Táto skupina pracujúcich tak získala rovnaké práva, ako majú pracovníci v trvalom pracovnom pomere s rovnakou dĺžkou strávenou na danom pracovnom mieste. Znamená to pre nich rovnaké prémie a príplatky, rovnaké zmluvné podmienky v dĺžke dovolenky alebo platenej práceneschopnosti.
Myslia aj na mladých
Dôležitým krokom k realizácii myšlienky plnej zamestnanosti je program na odstránenie dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov. Mladým ľuďom sa ponúka možnosť ďalšieho vzdelávania a kurzov, možnosť pracovať šesť mesiacov pre dobrovoľnícke organizácie alebo na verejnoprospešných prácach, s príspevkom 60 libier týždenne k platu od vlády. Ďalej sa pripravuje zavedenie osobného poradenstva pre nezamestnaných vo veku nad päťdesiat rokov, príspevky pre zamestnávateľov, ktorí poskytnú prácu dlhodobo nezamestnaným. Doteraz sa záujem labouristov sústredil na nezamestnaných vo vekovej kategórii do 25 rokov (do programu sa zapojilo 400 tisíc mladých ľudí, a vyše 185 tisíc z nich našlo pracovné miesto), ale od apríla 2001 sa na osvedčených princípoch začne budovať podobný program pre nezamestnaných nad 25 rokov.
Vláda spolupracuje s odbormi a s lokálnou administratívou, vytvárajú sa nové miesta aj vo verejnom sektore (kde je napokon nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale vyžaduje si to rekvalifikáciu). Osvedčil sa aj balíček opatrení v prospech osamelých rodičov, ktorí vychovávajú deti staršie ako tri roky bez partnera. Príspevky na starostlivosť o dieťa im umožnia ďalšie štúdium, ak oň budú mať záujem. Zdá sa, že britská vláda sa snaží postupovať v oblasti zamestnanosti skutočne konzekventne. Labouristom sa podarilo zredukovať nezamestnanosť na najnižšiu úroveň za posledných 20 rokov, o 70 % voči stavu pred ich nástupom do vlády. A pripravujú ďalšie reformy. V minulosti bola plná zamestnanosť len snom, dnes sa črtá ako reálna možnosť.
