26. až 29. apríla 2001 mali možnosť všetci priaznivci študentského filmu vzhliadnuť vyše 150 príspevkov 7. ročníka Medzinárodnej prehliadky študentských filmov ÁČKO. Projekcie boli vo filmových kluboch kina Mladosť a Múzeum.
Áčko vzniklo v roku 1994 pri príležitosti 45. výročia založenia VŠMU, keď na ňom prezentovali výber z dovtedajších filmov mladej Filmovej a televíznej fakulty (FTF) VŠMU. Myšlienka organizovať prehliadku študentských filmov sa ujala a Áčko sa začalo z roka na rok rozrastať. Keďže sa však koná každoročne, jeho dramaturgia sa logicky zaoberá filmovými počinmi študentov dokončenými v priebehu posledného roka.
Postupne pribudli k filmom VŠMU aj filmy zo zahraničných škôl, predovšetkým z Česka. Áčko sa vyprofilovalo na súťažnú prehliadku, v rámci ktorej sa uchádzali o ceny výsostne len filmy FTF VŠMU, pričom produkcia zahraničných škôl sa prezentuje v nesúťažnej sekcii. Tento rok už do súťažnej sekcie zaradili aj ostatné slovenské vysoké školy, pod ktorých hlavičkou vznikajú študentské filmy ako súčasť ich študijných plánov – Technická univerzita Košice a Univerzita sv. Cyrila a Metoda Trnava.
„Veľký balík“ tohtoročného Áčka
Tento ročník bol, čo do počtu filmov a zúčastnených škôl, rekordný. Práve preto bil pravdepodobne viac do očí už dávnejší problém dramaturgickej štruktúry Áčka. Dokumentujú to aj slová tohtoročného predsedu festivalovej poroty Ondreja Šulaja (scenárista, pedagóg VŠMU): „Do veľkého balíka sa dostalo všetko, čo sa nakrútilo. Bez ohľadu na to, či je to cvičenie alebo ročníková práca, absolventský film, alebo či je to projekt, ktorý študent realizoval za veľké peniaze v Slovenskej či Českej televízií. Ako tieto veci navzájom porovnávať?“ (Citované z Festivalového denníka Áčka 2001, číslo 4.)
To, že sa do tohto „veľkého balíka“ dostali filmy, ktorých realizačný status je rôzny, nemôžeme dramaturgii Áčka vyčítať. Je skôr pozitívne, že táto prehliadka sa usiluje diváka oboznámiť so všetkým, čo vo filmovej liahni VŠMU vzniká. Bolo by však potrebné – a tento ročník to jasne ukázal – roztriediť filmy na základe tohto kritéria do viacerých kategórií. Konfrontácia tvorby FTF VŠMU s tvorbou Technickej univerzity v Košiciach a Univerzitou Sv. Cyrila a Metoda v Trnave by potom možno nevyznela tak jednoznačne v prospech bratislavských filmárov.
Inak možno hodnotiť tohtoročné Áčko veľmi pozitívne. Ukázali sa slabiny tvorby FTF VŠMU – predovšetkým v oblasti hraného filmu (nad čím sa pozastavil aj dekan FTF VŠMU Stanislav Párnický vo svojom príhovore pri udeľovaní cien). Verejnosť si konečne mala možnosť uvedomiť, že študentské filmy sa na Slovensku nerealizujú len na bratislavskej vysokoškolskej pôde. Najväčšie pozitívum tejto prehliadky je v jej veľkej konfrontačnej sile, i keď iba neoficiálne, keďže zahraničné filmy sú nesúťažné, čo by sa časom tiež mohlo zmeniť.
Hraný film kvalitou zaostával
Prezentácia tvorby FTF VŠMU je každoročne kvantitatívnym ťažiskom dramaturgie Áčka a tento rok ju tvorilo až osem blokov. Tie boli zostavené z vyše dvadsiatich dokumentárnych a skoro dvadsiatich hraných filmov, niekoľkých videoklipov a desiatich animovaných filmíkov. A hoci počtom hraný film za dokumentárnym veľmi nezaostával, kvalitou boli práve hrané filmy neraz viac ako o jednu „triedu“ slabšie. Príčinu môžeme vidieť i v tom, že len päť z nich režírovali študenti hranej réžie.
Potvrdilo sa, že sila slovenského študentského filmu je najmä v dokumente (hoci najväčšie úspechy – a oprávnene – žne film animovaný). Podľa Dušana Hanáka, režiséra a pedagóga VŠMU, je práve dobrý dokument prvotným predpokladom k dobrému hranému filmu, ako sme mali možnosť počuť vo filme 3. ročníka Katedry dokumentárnej tvorby Anketa o dokumente.
Počtom, ale i kvalitou dominovali v tvorbe FTF VŠMU dokumenty. Ak Hanákove slová aspoň čiastočne vypovedajú o širokom pozadí nevyhnutnom na vznik hranej filmovej produkcie ako takej, potom slovenský hraný film má ešte šancu. Nasledujúce ročníky Áčka s najväčšou pravdepodobnosťou ukážu, či sa slovenskej kinematografii darí napĺňať aj ostatné predpoklady nevyhnutné na existenciu slovenského hraného filmu.
Kvalitná zahraničná produkcia
Už sme spomenuli, že po prvýkrát mali možnosť prezentovať svoje filmy aj ostatné slovenské vysoké školy. Videli sme tri filmy z Katedry audiovizuálnej tvorby Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a jedenásť filmov z Katedry výtvarných umení a intermédií Technickej univerzity v Košiciach. Keďže tieto školy nemajú také široké filmové zázemie ako VŠMU, bola aj ich úroveň podstatne slabšia. Filmy však priniesli len krátke cvičenia a kvalita obdobných cvičení jednotlivých katedier FTF VŠMU často ani nebola veľmi vyššia. Zahraničné školy sa prezentovali – na rozdiel od predchádzajúceho ročníka Áčka – naozaj reprezentatívnymi blokmi filmov. Slabšiu úroveň mala jedine poľská filmová škola z Lodže (Państwowa Wyźsa Sykola Filmowa, Telewizyjna i Teatralna) a britská filmová škola z Londýna (The London International Film School). Ostatných 11 škôl ponúklo divákom skutočne pestrú a invenčnú filmovú nádielku. Už tradične sa na Áčku v rámci zahraničných škôl prezentuje najmä tvorba českých študentských filmárov. Tohtoročných 9 (!) škôl mimo Slovenska a Česka však dokazuje, že organizátori prehliadky – zväčša študentky scenáristiky, dramaturgie a filmovej vedy FTF VŠMU – každoročne viac a viac otvárajú vrátka Áčka aj širšiemu zahraničiu. Úrovni prehliadky to môže len pomôcť a slovenskí študentskí filmári majú zároveň jedinečnú možnosť inšpirovať sa podnetmi z filmov týchto škôl, ako aj zmapovať trendy, ktorými sa uberá tento druh kinematografie v jednotlivých zúčastnených krajinách.
Pestrá paleta námetov
Z českých škôl zaujala najmä produkcia pražskej FAMU (predovšetkým filmami Homo sapiens 2000 a Test) a zlínskej VŠUP (séria animovaných absolventských filmov – V lese, Futura Blahova, Zlatý ostrov…). Za pozornosť stojí tiež film Moloch zo zlínskej VOŠF.
V skratke sa zmieňme o filmoch – 0 stupňov celzia fínskej produkcie s úžasnou cronenbergovskou atmosférou; Červená Karkulka a The All-new adventures of Chasity Blade francúzskej La fémis. Prvý je „bavorskou“ verziou známej rozprávky, v druhom sa stretáva skutočná realita s realitou literárnej hrdinky, s ktorou sa čitateľka stotožňuje. Maďarský príspevok Tentoraz ide Feri Kiss naisto hovorí o vplyvoch počítačových hier na život jedného z hráčov a Deň po dni silno evokuje filmy Kids a Gummo nezávislej americkej produkcie, ukrajinské animované filmy Víkend a Kávová usadenina. Diela kanadskej produkcie, predovšetkým animovaný film Hľadanie „Elektric Liederhosen“, vtipne konfrontujú tradičné techniky s počítačovou animáciou.
Ceny v rozličných kategóriách
Všetky ceny, až na kategórie Najlepší animovaný film (Anatómia myšlienky v réžii P. Koštála) a Najlepší videoklip (Spoveď bezdomovca v réžii M. Kaliňáka), získali dokumentárne filmy. Ocenenia dostali filmy To sme my (J. Pirohová), Boxeri (M. Balog) a Pokec (M. Keder). Porota dodatočne vytvorila cenu pre Najlepší krátky experimentálny film (Iné zmysly, réžia M. Podprocký) a v kategórii Najlepšia kamera si cenu prevzal Tomáš Sabo za filmy Pokec, Psíčkari a Vynoření J.H.K… Hlavnú cenu festivalu získal Marko Škop za dokument Rómsky dom.
