Všetci dobre vedia, prečo vznikla Slovenská demokratická koalícia, ako aj to, že jej úlohou bolo dosiahnuť porážku HZDS vo voľbách, na čo nemali materské strany ako jednotlivci dostatok síl. SDK svoju úlohu splnila a dokázala osloviť aj tých voličov, ktorí by možno nevolili ani jednu z materských subjektov, či inú stranu. Za jej úspechom sú tisícky členov a sympatizantov, ktorí často vo veľmi zložitých podmienkach odviedli kus práce v predvolebnom období.
Núka sa otázka – neoprávňuje toto všetko materské strany k snahe o udržanie pôvodnej formy politickej koalície v záujme pôvodnej ideológie a tým aj toho, čo sa zvykne považovať za štandardné? Je to priam hamletovský problém – uprednostniť politicky priezračnú ideológiu, alebo úspešnejší pragmatizmus?
Sociálni demokrati sa od začiatku podieľali na všetkých etapách tvorby SDK, ako aj na jej volebnom úspechu. Program SDK bol volebným programom aj SDSS. Vládny program má podporu sociálnych demokratov, i keď nie je možné tvrdiť, že bezvýhradnú.
Ak by došlo k osamostatneniu sa SDK ako úplne samostatného politického subjektu s vlastnou politikou, vlastným programom, zákonite vzniká otázka, aká to bude politika a aký jej program? Chce sa SDK profilovať na stranu podobnú CDU? To by však znamenalo takú orientáciu, v ktorej by už nebolo miesto pre SDSS. Znamenalo by to pre ňu okrem iného aj zmenu vzťahov voči ostatným politickým subjektom a hľadanie nových partnerov.
SDSS A NOVÍ MOŽNÍ PARTNERI
Koho možno považovať za potencionálnych partnerov sociálnych demokratov, je vec nielen analýzy subjektov na slovenskej politickej scéne, ale aj politologických úvah o programovej a ideovej blízkosti týchto strán s politikou SDSS. Tretím a možno najdôležitejším kritériom je praktická politika uvažovaných partnerov.
Ak by sme mechanicky uvažovali len v zmysle prvých dvoch hodnotiacich kritérií, museli by sme zákonite konštatovať, že najbližšími možnými partnermi pre SDSS sa ukazuje SDĽ a SOP. Ľavicoví demokrati sú podobne, ako SDSS členom Socialistickej internacionály, obaja sa hlásia k jej hodnotám, pričom SDĽ sa jednoznačne definuje ako ľavicová demokratická strana. Treba tiež spomenúť, že SDĽ i SDSS mali nielenže zmluvné vzťahy, ale boli spolu už aj v koalícii. Navyše SDĽ označuje samu seba za štandarnú stranu.
SOP sa zväčša definuje ako stredoľavá strany s programom veľmi blízkym sociálnodemokratickému, so záujmom o perspektívne členstvo v SI a s politickým strategickým záujmom o spoluprácu s podobne orientovanými stranami.
OTÁZNIKY NAD PRAKTICKOU POLITIKOU SDĽ
Lenže keď si nezainteresovaný pozorovateľ veľmi dobre všimne niektoré aspekty konkrétnej praktickej politiky týchto strán, narazí na niektoré detaily, ktoré nútia k zamysleniu., či sú tieto kroky v súlade s deklarovanými hodnotami.
To, že majú SDĽ a SDSS praktickú skúsenosť so spoluprácou a dokonca koalíciou, je aj nevýhoda. Vidia si až pridobre do kuchyne a v tej sa zvykne občas čoci pripáliť. Autor týchto riadkov si totiž nemyslí, že vzťahy medzi štruktúrami SDĽ a SDSS sú na regionálnej úrovni celkom harmonické. Navyše z praktickej politiky, ale aj vyhlásení predstaviteľov SDĽ veľmi jednoznačne cítiť dravú snahu rýchle ovládnuť ľavicový priestor s jej dominantným postavením, vrátane úzkostlivej snahy samých seba označovať nie za sociálnych demokratov, ale ľavicových demokratov. To ale nie je dobrý signál pre možného blízkeho, aj keď slabšieho partnera. A to už nehovoriac o tom, ako dravo vstúpila SDĽ do tvoriacej sa vládnej koalície, ako občas vytiahne na svetlo božie maďarskú kartu a potom s ňou zápasí. Je to nesporne sympatické aj voličom HZDS a SNS, hoci je to v rozpore s hodnotami SI.
SOP PRED KRYŠTALIZÁCIOU
Úplne iný prípad je SOP, ktorá vznikla v podstate na konkrétnu personálnu i politickú objenávku a až následne sa začala profilovať smerom k ľavému stredu. Problém sú ale občasné rozporné vyjadrenia predstaviteľov SOP o smerovaní strany, ako aj nesmierne rôznorodé zloženie členskej základne.
Bez ohľadu na vyššie napísané, v žiadnom prípade nie je úmyslom autora spochybňovať pozíciu SDĽ a SOP ako možných najbližších partnerov na slovenskej politickej scéne. Táto úvaha má za cieľ skôr upozorniť, že nie je možné mechanicky zrýchlene konať a rozhodovať sa iba na základe vyhlásení politických predstaviteľov a formálnych deklarácií o svojej vlastnej štandardnosti. Základným predpokladom štandardnosti politických strán je nielen prihlásenie sa k hodnotovým štandardom, ale najmä praktická politika zhodná s deklarovanými štandarmi. Pre všetkých, ktorí sa hlásia k sociálnodemokratickým hodnotám, sú také princípy sloboda, demokracia, solidarita a spravodlivosť.
Autor je hovorca SDSS
