sú jeho celoživotným osudom. Pravdepodobne mu ich prisúdili sudičky už pri narodení, lebo bez akéhokoľvek zaváhania sa rozhodol vyštudovať Vysokú školu dopravy v Žiline a keď ju v roku 1963 dokončil, okamžite nastúpil do služieb československých železníc. Prešiel na nich prakticky všetkým, preto ich pozná tak dokonale. Život sa s ním najmä po nežnej revolúcii z profesijného hľadiska nemaznal: bol hore i dole, na výslní i v tieni. Bol dlhoročným prednovembrovým členom komunistickej strany, no napriek tomu sa na poste šéfa železníc na Slovensku udržal ešte dlho, nezbavili sa ho ani VPN-kári a ani KDH-áci. Odvolanie z funkcie zažil až po nástupe HZDS – hoci začal budovať samostatné slovenské železnice, už po troch mesiacoch musel odísť. Za vlády Jozefa Moravčíka to dotiahol najvyššie – stal sa štátnym tajomníkom ministerstva dopravy, spojov a verejných prác. Jeho bezprostredným nadriadeným bol vtedy Mikuláš Dzurinda, ktorému Andrej Egyed naopak šéfoval iba pár rokov predtým. Dnes je jeho podriadeným premiérov brat. Toto koaličné vládnutie považoval za veľmi ťažké, plné súbojov a vzájomného stráženia sa. Vôbec to nebola idyla, v ktorej by sa dalo dlhodobo pokračovať.
Hoci si nikdy nemyslel, že železnice opustí, stalo sa tak na priamy nátlak ministra dopravy Alexandra Rezeša, po vyše 30 rokoch nepretržitej služby, pričom pár rokov vtedy tvrdil, že spolupráca SDĽ s HZDS je jedinou možnou cestou. Krátko pred Vianocami 1998 sa opäť vrátil na najvyšší post, ani toto koaličné vládnutie však nebude najšťastnejšie – najbližších spolupracovníkov si vybrať nemohol, určili ich koaličné dohody. Mnohí sa na to pozerajú skepticky, predsa len má A. Egyed dva roky pred odchodom do dôchodku a ŽSR sú v najhoršej situácii od svojho vzniku. Avšak staronový generálny riaditeľ železníc ubezpečuje, že vie veľmi dobre, čo jeho podniku treba, a tak sa v prvom rade sústreďuje na finančnú sanáciu ŽSR. Ale vylízať sa z dlhov sa mu podarí iba za aktívneho prispenia vlády, preto je dôležité, že má vraj dobré vzťahy s ministerkou financií. Železničný podnik, ako zvykne hovoriť, možno zmení, seba už asi nie a do smrti sa nezbaví veľkého zlozvyku napriek tomu, že mu aktívne škodí zdraviu. A napriek tomu, že to má vždy pred očami, keď si otvára novú škatuľku.