Kedysi býval svet telekomunikácií útulne zabývaný a nudný. Iba máloktorý z vládnych predstaviteľov mu venoval viac pozornosti a pokiaľ tak urobil, bola to pozornosť nepochybne zištná. Kedysi bola telekomunikačná sieť v socialistických i kapitalistických štátoch štátnym monopolom alebo niečím tomu veľmi podobným. Dnes noví hráči na trhu prinášajú nové postupy a prístupy, šikovným sa otvárajú netušené možnosti. A tak sa telekomunikačné služby dostali na prvé mesto aj v hierarchii politických preferencií.
Pre producentov telekomunikačných zariadení sú obchodné vyhliadky, odvíjajúce sa z masívnej modernizácie informačných služieb oslňujúce: jeden privatizačný poradca v londýnskej obchodnej banke N. M. Rothschild nazýva telecomy „najlákavejšou príležitosťou na zisky, akú kedy transformácia od socializmu k trhovej ekonomike ponúkla“.
Keď sa na našom trhu objavili prvé mobily a sprevádzkovala sa sieť GMS 900, nikto netušil, čo to všetko bude znamenať. Skutočnosť však predstihla aj najoptimistickejšie očakávania samotných operátorov. Po rokoch jediného monopolného telekomunikačného podniku ponúkla sa našincovi osviežujúca zmena, a tak veľmi rýchlo zabudol na typické opatrné prepočítavanie nákladov a podľahol jej. Svoje, pochopiteľne, urobila premyslená marketingová stratégia, ktorá efektívnym spôsobom zdôrazňovala iba prednosti mobilného telefonovania. Mobilný telefón sa stal navyhnutným módnym doplnkom každého prestížneho podnikateľa, dnes je už bežnou súčasťou aj celkom obyčajnej rodiny.
Prínosy z otvárania sa telekomunikačných služieb konkurencii, o ktorých sa mnohé krajiny vyspelého sveta presvedčili na vlastnej skúsenosti, vyzerajú ohromne. Ale rovnako veľké sú aj riziká.
Keď pred časom ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií vyhlásilo výberové konanie pred udelením licencie na prevádzkovanie mobilnej siete GSM 1800, vyvolalo to medzi potenciálnymi uchádzačmi doslova šok. Súčasní operátori GSM 900, Globtel a EuroTel sa na túto možnosť chystali už dávnejšie. Argumentovali, že na nové kmitočty majú morálne právo – v rekordne krátkom čase vybudovali sieť GSM 900 a licencia na sieť GMS 1800 by im v husto obývaných mestách vynahradila všetky technické – v Bratislave najmä frekvenčné – obmedzenia. Už vtedy však znalci pomerov upozorňovali, že pôvodne dobrá myšlienka – vstup tretieho operátora na trh – sa zmení na tradičné „rozdávanie trafík“. Zalistujme ešte ďalej v histórii – na predloženie komplexného zámeru uchádzači mali necelý mesiac, a tak dátum vyhlásenia výsledkov konkurzu (14. september 1998) ich iba utvrdil v názore, že držiteľ tretej licencie je vopred určený.
Pamätníci celej kauzy by mohli zalistovať ešte ďalej v minulosti – prvý tender sa uskutočnil už v lete minulého roka, druhý v apríli t. r. Bez záujmu čo len jediného uchádzača. Isto aj preto, že podmienky boli pre možných investorov neprijateľné. Tlačiť na ministerstvo začala aj nórska spoločnosť Telenor, ktorá o licenciu na prevádzkovanie mobilnej siete GMS 1800 mala mimoriadny záujem. Podľa niektorých informácií ponúkla investíciu v hodnote 7 miliárd korún a k tomu vytvorenie niekoľko sto pracovných miest. Vraj ponúkla aj nemalé „všimné“…
Veľký zisk – aj riziko?!
Škandál okolo udeľovania licencií naberal na obrátkach, vyslovovali sa slová o bezuzdnej korupcii, ministerskom klientelizme… Minister Palacka však všetky obvinenia odmietol a na šíriteľov takýchto informácií podal trestné oznámenie. Štrnásteho júna napokon sám rozhodol, nevyhlásil nové výberové konanie, ale vydal dodatok k licenciám GMS 900. Sieť GMS 1800 je tak rozdelená medzi EuroTel a Globtel. Obaja operátori toto rozhodnutie pochopiteľne uvítali a považujú ho za rozhodnutie smerujúce k zabezpečeniu konkurenčného prostredia aj v pásme 1800 MHz. Ani Protimonopolný úrad nevidí v rozhodnutí ministra Palacku porušenie zákona o hospodárskej súťaži.
Zdalo by sa teda, že všetko je v poriadku. Ibaže až priveľa otázíkov zostalo visieť vo vzduchu. Keď pred časom podpredseda NR SR Béla Bugár hovoril o potrebe transparentnosti a medializácii krokov štátnych orgánov, aby nepadal tieň na vládny kabinet vedel dobre, o čom hovorí. Rozhodnutie ministra Palacku je totiž stále podrobené kritike a mnohé signály z jeho najbližšieho okolia celú situáciu ešte viac zahmlievajú. Poradca premiéra pre vnútornú bezpečnosť a riaditeľ sekcie pre európske záležitosti sa totiž priznali, že sa stretávali s predstaviteľmi firiem, ktoré prejavili záujem o licenciu na mobilnú sieť GSM 1800. Minister Palacka razantne odmietol podozrenie, že o týchto rokovaniach vedel, a tak je otázkou, aký pracovný (alebo iný) dôvod mali mladí muži na to, aby sa angažovali.
Ani ďalšie informácie príliš nepotvrdzujú výhodnosť celej operácie. Susedné Maďarsko predajom licencie GSM 1800 získalo 220 mil. dolárov, do nášho štátneho rozpočtu poputuje iba 20 miliónov USD. Aj keď sa dá čiastočne súhlasiť s argumentáciou, že podmienky na našom a maďarskom telekomunikačnom trhu sú podstatne odlišné.
Rozdelenie pôsobenia v kmitočtovom pásme GSM 1800 MHz medzi Globtel a Eurtoel má dve stránky. Nevýhodou je nižšia konkurencia, čo je nevýhodné aj pre zákazníkov. Naviac nie je splnené odporúčanie Európskej komisie. Výhodu naopak je, že do štátneho rozpočtu pribudne poplatok za udelenie licencie od dvoch operátorov, teda dvakrát 10 mil. dolárov. A to ihneď. Pre štát výhodu predstavuje aj zvýšenie hodnoty Slovenských telekomunikácií.
Lukratívny biznis
Analytici Medzinárodnej telefónnej únie ITU) odhadujú, že telekomunikačné spoločnosti postkomunistického regiónu vytvárajú zisk, ktorý by umožnil zvýšenie počtu telefónnych staníc iba o 10 percent ročne. Predpovede dopytu však hovoria o tempe rastu takmer 30 percent. V absolútnych hodnotách to znamená, ako tvrdí ITU, že nejakých 50 miliárd dolárov ročne chýba. V tejto súvislosti teda očakávania peňazí zo zahraničia majú celkom reálne kontúry a celkom pochopiteľný je aj záujem politikov i ekonómov. Telekomunikačný sektor je totiž najdynamickejšia rastová sila. Počet telefónnych staníc, stupeň digitalizácie a vybavenie mobilnými aparátmi sú ukazovatele vyspelosti ekonomiky rovnako ako hrubý domáci produkt na obyvateľa.
Argumentácia pre liberalizáciu telekomunikačného trhu je v zásade rovnaká ako pre liberalizáciu obchodu. V oboch prípadoch všetci zainteresovaní získavajú výhody. V skutočnosti a na rozdiel od mnohých všeobecne platných poučiek však môže byť liberalizácia telekomunikačných služieb problematickejšia ako uvoľnenie obchodovania s tovarom.
Kauza s prideľovaním licencie v kmitočtovom pásme GSM 1800 je toho jasným príkladom. Azda by mala byť poučením… Snahy o protekcionizmus pri uvoľňovaní priestoru pre konkurenčné vzťahy sa nevyplácajú a v konečnom dôsledku sa obrátia na autora samotného. Ak sme predchádzajúci vládny kabinet kritizovali za absenciu transparentnosti svojich rozhodnutí, minister Palacka sa nebezpečne priblížil vtedajším metódam… Spamätal sa včas?
Autorka je zástupkyňa šéfredaktora Hospodárskeho denníka
